Nórsko nepochybne patrí medzi top destinácie na ľadové lezenie. Na výber je tu neskutočné množstvo ľadov, od jednodĺžkových schovaných niekde v lese až po niekoľko stoviek metrov vysoké línie v stenách.
My sme strávili 2 zimné sezóny v okolí Lillehammer. Najprv sme ani netušili aké možnosti budú v okolí, berieme ale veci v nádeji, že niečo sa tam predsa musí nájsť. O to viac nás poteší keď nejakou náhodou natrafím na súbor s názvom „Isklatrefører for Gudbrandsdalen og omegn“. Tento sprievodca sa dá voľne stiahnuť a je výborne spracovaný, dokonca aj s QR kódmi na parkovanie. Zisťujeme, že v okolí sa nachádza veľa kvalitných možností. Táto oblasť je tak trochu v tieni veľmi populárneho Rjukanu a Hemsedalu, takže nieje až taká známa a toľko navštevovaná.
Jukulkula (WI4, 280m): miestna superklasika, dobre viditeľná z hlavnej cesty medzi mestami Otta a Lom. Vhodná pre niekoho kto nehľadá nič extra ťažké, ale chce ísť niečo dlhšie. Prvé 2-3 dĺžky sú ľahšie. Ľad je otočený na juh, takže keď sa už dni predĺžujú a je dlhšie vystavený slnku, jeho kvalita sa rýchlo zhoršuje. My sme ho liezli začiatkom februára kedy na tom bol už dosť biedne, bolo treba viac rúbať a dostať sa k lepšiemu ľadu viac pod povrchom. Navyše nás nepotešilo keď predpoveď počasia nevyšla a namiesto oblačného dňa vyšlo ostré slnko ktoré rýchlo odtápalo šruby. Lezenie tak bolo o niečo dobrodružnejšie. O to viac potešil predposledný štand ktorý už bol na strome. Doliezame poslednú dĺžku, šťastný, že sme tento ľad ešte stihli vyliezť pred tým ako ho slnko už kompletne zničí. Na zostup volíme radšej prechádzku lesom.
.
.
.
Storesvullen (WI5, 150m): tento ľad sa už nachádza pri obci Hemsedal, kde sme si urobili 2-dňový výlet. Pôvodne sme plánovali Grøtenutbekken no po ceste autom vidíme ako naňho mieria dve dvojice. Keďže nieje veľmi široký a ľiezť ľad pod niekým neznie vôbec lákavo, volíme ako náhradný plán Storesvullen. Ten sme mali v pomerne dobrých podmienkach, až na prvú dĺžku s veľmi krehkým ľadom a tečúcu vodu v hornej časti. Tá hneď primŕzala a komplikovala všetku manipuláciu s materiálom. O čistý prelez ma obrala uvoľnená mačka, takže musím odsadnúť a pripnúť naspäť. Navyše som si zabudol vziať hrubé rukavice a tak v poslednej dĺžke sadám znova aby som pod spŕškou vody rozhýbal zmrznuté prsty v mokrých premrznutých rukaviciach. Majka zamnou dolieza bez sadania. Zostupujeme zlaňovaním cez V-threads naspäť pod ľad. Storesvullen je pekný a vyrovnaný ľad kde treba liezť v každej dĺžke.
.
.
.
Grøtenutbekken (WI5, 240m): ďalšia klasika v Hemsedal-i, priamo nad cestou. Po prvom pokuse kedy bol ľad obsadený ideme znova do oblasti na 2 dni. Na začiatok trochu problémy s hľadamím chodníka, ktorý mal ísť od červenej farmy no nejako nešiel. Berieme kvôli tomu teda lyže, len aby sme sa neskôr napojili na chodník ktorý išiel od inej červenej farmy. Pod ľadom sa obzeráme a pod nami je tých červených fariem niekoľko… Používať v Nórsku pojem červená farma na orientačné účely teda vôbec nieje dobrý nápad. Pozeráme sa na ľad, ten už má najlepšie dni za sebou. Kôli južnej orientácií ho už stihlo slnko na niektorých miestach celkom poškodiť. Mne sa vynárajú spomienky na Jukulkulu ktorú sme tiež mali v takýchto podmienkach a váham či sa mi chce opakovať takéto zážitky, navyše ešte v ťažšom ľade. Rozhodujem sa ale naliezť s tým že uvidíme čo ďalej po prvej dĺžke. Nakoniec to nebolo až také zlé a nachádzam aj dobrý ľad na štand. Pokračujeme teda ďalej, obchádzame ale zľava pilier ktorý by bol inak kľúčovým miestom. V momentálnych podmienkach sa mi nejak nezdá a hlavne jeho výlez kde je to odtopené až na skalu a je tam iba úzky pás ľadu. Táto naša chicken line nás zaujímavým vzdušným travezom ale dostáva do dobrého ľadu lebo tu toľko nesvieti slnko. Máme za sebou 3 dĺžky a tým sa všetky obtiaže ľadu v podstate skončili. Nasledujú ešte 2 dlhé dĺžky v položenom ľade možno za WI3. Tie už sú za odmenu, alebo za trest, podľa podmienok. Začína poriadne fúkať a tak sa snažíme čo najrýchlejšie doliezť. Zlaňovanie v tomto vetre si odpúšťame a zostupujeme naokolo naspäť k veciam pod ľad.
.
.
.
Grotebekken (WI5+, 70m): Síce pomerne krátky ale zato výživný ľad. Bez problémov by sa tu našli línie kde sa dá nájsť previsnuté „3D“ lezenie do previsu vysokej obtiažnosti. My sme na tomto ľade netrafili úplne optimálne podmienky – po silných mrazoch z pred pár dní bol ľad ešte stále veľmi krehký. V kľúčovom mieste pri vymienaní rúk robím hlúpu chybu keď mi strelí cepín a je po čistom preleze. Zostávam visieť v bungee slučke v druhom cepíne. Naštvaný sám na seba sa hneď dvíham a pokračujem ďalej. Miesta s kvalitným ľadom na šrúbu sa hľadajú síce ťažšie ale nejaké sa predsa len nájdu. Trochu ma ešte rozhodí keď prechádzam ku horizontálnej pukline, hodnotím ale že ísť z tohto miesta dole tiež nebude najlepšie a tak pokračujem ďalej a po pár krokoch sa dostávam už do kvalitnejšieho a ľahšieho ľadu a s bandaskami v rukách i nohách doliezam ku stromu. Majka bojuje so šrúbami ktoré treba vykrútiť z niekedy nepríjemných pozícii a nakoniec sadá do lana. Zlaňujeme dole, mierne sklamaný že sme nevyliezli ľad čisto, no na druhej strane radi za ďalší pekný lezecký deň na tomto impozantnom ľade.
.
.
.
Espedalen – Helvete: V blízkom okolí Espedalenu sa nachádza niekoľko rôznych ľadov. Jedným zo sektorov je oblasť Helvete – roklina s ľadmi po stranách. Podľa sprievodcu sa tu nachádza 14 ľadov i zopár mixov obtiažnosti do WI5/M7. My sme tu boli pozrieť po niekoľkých týždňoch intenzívneho sneženia. Do kaňonu sa síce nastupuje dolu kopcom, i tak ale bojujeme v snehu po pás, miestami i hlbšom. Celkom ľutujeme, že nemáme snežnice, pretože v tomto teréne by to ani lyžiach nebolo vhodné. Po prebrodení sa do kaňonu lezieme najbližšie 2 ľady cca za WI4, jediné ktoré z tohto miesta vidíme. Kľúčovým miestom bolo prebiť si cestu snehom vo výleze. Preskúmať ďalšie možnosti ďalej v kaňone zavrhujem po krátkom márnom pokuse. Čaká nás ešte brodenie späť a tentokrát do kopca, aspoň že už sme si urobili aké také stopy.
.
.
.
Trappefossen: Pekná túra lesom s niekoľkými ľadovými kaskádami.Pod prvou kaskádou sme asi za 10 minút od auta. Nasledujú ďalšie ľahké kratšie kaskády kde si Majka skúša ťahať. Štandy stále pohodlne na stromoch. Najťažšia a najdlhšia kaskáda WI3 – WI4 podľa variantu čaká na konci. Zostup pohodlne naokolo lesnou cestou.
.
.
.
Okrem vyššie spomenutých sme liezli vo viacerých dalších oblastiach typu ice crag ako napríklad Hunderfossensøyla, Birifeltet či Vinkelfallet ktoré ponúkajú viacero línii aj možnosť liezť na TR a blízky prístup. Ani zďaleka sme však nevyčerpali možnosti ktoré sa v okolí nachádzajú a rozhodne sa tu nájde ešte veľa zaujímavých línii.
Šaky
pekné dobrodružstvá , zdruff