Po 12 rokoch späť na pieskoch v Labskom údolí.

posted in: Nezaradené | 2

Mesiac alebo tuším aj dva pred odjazdom dohadujeme klubovú akciu Labák, a teda lezenie v úžasnom údolí pieskovcových masívov a veží v oblasti Labské pieskovce. Ako to pred každou správnou akciou býva nahlásených býva veľa, no realita odjazdu opäť nesklame. Ten tamto, tamten toto, a tak po matematickom prepočte autom, vlakom, autovlakom volíme variantu autom. S fotografom žijúcim v Prahe Rasťom Koršňakom naberáme v Poprade Dalibora, môjho lezeckého parťáka a frčíme.O tom, že Labák je adrenalínová oblasť sa presviedčame už jazdou z Dolního Žlebu pod skaly. Po úzučkom cyklochodníku si prajeme, aby sme len nestretli oprotiidúce auto, čo sa cestou tam podarilo, no cestou späť žiaľ nie.

Po raňajkoobede u číňana (kotol hranoliek a kilo mäsa) sa dopľantáme do rozliezacích krátkych ciest ala Zlaté listí VIIIa a na rozlez dáme krátke tri cesty v okolí VIIIb a bouldrove VIIIc.

Aby sme sa po chvíli ocitli v 40metrovej ceste Dočasné zrychlení VIIc s 5 isteniami, čo celkom preverilo našu psychiku. Dalibor ide prvý a po dolezení sa ma snaží rozladiť rozprávaním o morálových odlezoch. No ja sa nenechám a idem taktiež na ostrom konci. Príjemné lezenie po dorbých chytoch na krásnej hrane s ešte krajšími výhľadmi na rieku Labe a jej skalami posiate údolie. Šesť metrov pred koncom cesty cvakam posledné istenie a jemné mrholenie prechádza do súvislého dažďa. Musím si teda poponáhľať aby nezmokli vrcholové obliny….ale zmokli. Po krátkom predýchaní cvakám štand a dole si „proti ukľudneniu“ musím dať cigaretku. Vravím si, že pre dnes by aj stačilo, no na záver si ešte dávame s Daliborom Púštnu búrku IXa a rýchlosťou predchádzajúceho dažďa trielime na zaslúžené pivo.

Večer prichádza miestny „guru“ Michal Burian 🙂 a tak už nemusíme byť stratení v cestách.

Spolu s Mišom prichádza aj pritvrdenie a my už bojujejme v cestách s vyšším čislom ako IX. V štvrtok si dávame na rozlez cestu do ktorej na pohľad by ma ani nenapadlo nastúpiť, a síce Zelený Raoul VIIIb so slušnými odlezmi a delikátnym rajbasovým 10m odlezom. Ešte že len na udičku, lebo by som šiel asi srááát. Mišo je sklvele rozlezený a mi s Daliborom už len pekne celý deň udičkujeme v cestách Zub Času IX a krokujeme Bezzubý Juchen Xa, čo už je na tento výjazd na nás dosť ťažká cesta, no skrokovať celkom rýchlo šla, ale pospájať to by už bolo horšie. Mišo si celkom dáva jednu X za druhou,….“ešte túto cestu musím nacvakať lebo cez víkend príde kámoš tak aby mal“, hovorí Mišo. Pekna ťažko vyzerajúca Xa po hrane. Nás ten Juchen celkom fyzicky vytrápil, a tak aj kvôli kopiacim sa mrakom postupujeme smer krčma a za intenzívnej búrky vychutnávame dúšky dobre vychladeného českého piva. Posledný tretí deň idem opáčiť Púštnu búrku, po rozliezacom tr pokuse sa rozhodujem či dám ostrý, idzem, neidzem, idzem neidzem. Nakoniec nejako hlava usudzuje že dám radšej top rope. Celkom rýchlo vybehnem IXa a trošku ľutujem že som nedal ostrý pokus. Nevadí… brutálne sme si zaliezli a namotivovali sa do ďalších dní. A opäť sa uistili, že je to vysoká škola lezenia to Labské údolie.

Perlička na záver: zložení pod sektorom Indián sme sa rozhodli hľadať cestu Var.Posledního výstŕelu VIIIc, ktorú som pred 12 rokmi vyliezol, tak chodíme pol hodiny vpravo, pol hodiny vľavo aby sme nakoniec zistili, že ju máme priamo pod nosom…Mišo kde je Indián sketor? Veď ten hneď za vami…. Aha 🙂

A zazvonil zvonec a….keď pôjdete náhodou okolo, učtite tam stretnete Miša ako drtí nejake Xc, Xib a podobne….,tak ho nezabudnite pozdravit od Šakyho……. . ZDRUFF.

 26 total views,  1 views today

2 Responses

  1. Jaro

    To je jasne ze treba drtit…cim viac tym lepsie…roboty do nekonecna!

  2. peter

    Parada, este sa trochu viac rozleziem a nabuduce sa pridam. 🙂