Opäť na trati

| 0

              Opät rozšírim aktivity HK klubu aj iným športom. Kedže ma časom asi prehlasite z HK Vabec do BK St.Ľubovňa 🙂 

Beha sa mi lahšie ako lezie, tak si pobehujem po slovensku a spoznavam krasy republiky.  Po letnej neuspešnej Nizkotatranskej stihacke, som si ju o mesiac presiel radsej turisticky a dalej sa venoval kratsim behom, bol som pozriet maly Pieninsky maraton a kuknut ako sa predseda Saky naucil fotit so zrkadlovkou, behat som nevladal v tom case, ale dni odpocitavali do dalsieho 100km zavodu Ponitrianskej stovky cez pohoria Tribeč a Vtačnik. Trasa zacinala v Nitre a koncila v Handlovej.  

   

      Ani neviem ci som mal natrenovane, ale tesil som sa riadne. Konecne preteky jednotlivcov,nie dvojic. Budem volny ako vtaca. Rano 5.00 budik vianocka s medom a mlieckom a davaj do taxika na miesto registracie. 6.00 sme na registracii prvi, snad pred organizatormi este. Fajne mame este hodinku, vonku prijemnych 7°C ak vobec a ja v kraťaskoch, zvnutra sa ozyva: "no si pekny (c)huj" ale ta co, hodinku dajak preklepem do startu. Konecne prichadza siedma hodina, nabudeny ako raketa (v klude 95 pulzov).

       

      BUM!!! Ide sa na vec, tlacim sa k tzv. chrtom, co maju v plane pretek viac odbehnut ako preslapat, hned od zaciatku stupanie na nitriansky velikan Zobor, zahreje stopercentne. Nastastie je skoro rano, ulice su prazdne aj polna cesta, ktora pokracuje dalej na vrch je siroka a tak sa startove pole moze v klude roztrhat. Prehadzujem par slov s chlapikom z Danska, ktory zbiera body na UltraTrailMt.Blanc. Na Zobore som prvy krat, vyhlad o to krajsi, este na vysvietenu Nitru v rannom briezdeni, ale clovek musi davat hned pozor pod nohy, chodnik je zaludne prepleteny skalami. Zo Zobora sa jemne dlhsie klesa, kde to bezia ludia "zadarmo" (naucte ma tak bezat) nasleduje kratsi padak – sedlo pod Zibricou, aby si clovek vzapati mohol uzit  vyslap na Žibricu a odtial znovu dolu na prvu kontrolu v Žiranoch.

     

      Bezi sa dobre, priebezne som okolo 10 miesta. Trochu ma to zaskocilo, ci som neprepalil tempo hned na zaciatku, ale kym vladzem bezim dalej. Za Žiranmi sa pripaja chalan, ktory sa hned za prvou kontrolou stratil v poli pre horsie znacenie trasy. Bezim s nim na kontrolu c.2 Kostoľany pod Tribecom, kde si stale drzime miesta 9 a 10. Ako si debatujeme, pocut, chalan ma "nas" akcent, vyvrbi sa, ze je zo Spišskej Belej, študuje, lezie, výškari, beha a kúri Javaanse tabaco, skratka typek, ktoreho si zelas stretnut na pretekoch (btw vola sa Braňo Devečka,mozno poznate niekto). Po case nastupujeme cca do 5km stupania na Velky Tribec, kde Braňa stracam a dobieham silnu skupinu trhacov pred sebou, s ktorymi sa veziem nejaku chvilu, ale tlacit to miestami pod 5min/km sa mi nevidi a zvolnujem. Do Zlatna na kontrolu c.4 (35km) prichadzam stale cca 10-ty.

   

        Zatial to mam za 4hod. Pred nami je 20km na dalsiu kontrolu, kde sa budu podavat delikatesy, ako parky, teply caj, jontak, sojova tycinka, horalka. Po 45km na mna prichadza mensia kriza, ale prebojoval som sa cez to skrz ochutnavanie lesnych plodov a tvarenia sa, ze si to tu uzivam. V peknom okoli Narodnych zrebcinov-Breziny ma predbieha kamarat z Danska s jednou zmiesanou dvojkou. Konecne kontrola c.5 Jedlove Kostolany. Supol som parky, caj s poriadnou davkou soli, inak by som ju do seba nedal, este chvilku posedel a dal sa opat na trat.

       

        Nasleduje krasne okolie štálov, iba samoty a koniky a sms od frajerky: "ked nebudes vladat bezat, tak sa plaz." Ouu jeee, dakujem 😉 Cupkam si uz len sam, co mi celkom vyhovuje, dalsia kontrola vo Velkom poli bude posledna s jedlom a pitim pred cielom. Do Velkeho pola ma este predbehnu zname mena Ultratrailov Barbora Sadlonova a Honza Suchomel.

     

         Vo Velkom poli (72km) riadna doplnacka: nutela, chleba, paradajka, pivo. A odtial si uz ukrajujem z dlheho stupania na najvyssi bod trate vyse 1200 metrovy Vtacnik. Este sa par krat horedole predbiehame s  Barborou a Honzom, ale od Klastorskej skaly 82km ich stracam, ale viac si zacinam uzivat tmu a ticho. Medvede, ktore organizatori predpovedali nie a nie stretnut, zato jelenia ruja ide na plne pecky. Vtacnik v noci si uzivam fest. Si na najvyssom bode siroko daleko a na vsetok zivot sa na sekundu pozeras akoby z hora. Hned nato je clovek nohami na zemi a dalej si kraja porcie kilometrov uz iba 20, to je pohoda.

           K tme a tichu sa ochladi a potichucky zacne bubnovat na listy dazd a mame aj osviezenie. V tom pride psych.kriza a zacne sa to cele (co tu robim?naco vobec beham?naco vobec lezem? !!!)  odpovede nezname :)) ale orieskova tycinka poriesi kazdy neduh aj psychadelicky. Odpovede dalej nehladam a pustam sa do behu, na poslednu kontrolu na Velkom Griči (99km) to nemoze byt daleko. Pred kontrolou sada fasa husta hmla. Na kontrole opat stretavam Barboru a Honzu, ktori z nej prave odchadzaju. V duchu mi prebehlo "mam vas" do ciela si este zapretekam trosku. Ale ja sa chvilu na to stracam v hmle a hustine a s tym stracam aj peknych 10minut. Do Handlovej palim co nohy a mokra trat dovoli. Este kus motanica po meste, ale pani policajti ma odnavigovali i boli prekvapeni, ze do ciela dobieham o  23.00 😛 hehe. Chvilu na to otvaram dvere v budove ciela. Dobieham na 15 mieste s casom 16h 01min.

         

               To je vsetko asi, potom este 2 dni svalovka. 

 

Par info na zaver:

Trat mala 105km, prevysenie 4000 m.

Bezal som to este s otcom 57r. (18h45min) a svagrom (24h 28min), obaja uspesne v limite presli trasu.

Vysledky aj komentare na : http://ponitrianska100.wbl.sk/2012.html

Fotky fotili: Richard Pouš, Igor Fajnor, Pete Green, Radovan Harach, Miko Kosorin 

 18 total views,  1 views today