Na Orave dobre

| 0

Po veľkonočných jedálenských prehonosoch sa jednoducho muselo ísť von…Na stránke hydrometeo ústavu len slniečka. Škoda ísť do školy. Jaro so svojimi ročnými prázdninami a sloganom treba robiť veci opäť nerieši. Takže nám neostávalo nič iné ako naložiť bajky a vydať sa na cestu…ORAVA

Z ľubovnianskej stanice odchádzame s našou mapou 1: 150 000 ešte za tmy. Liptovský Mikuláš opúšťame hneď  po posledných potrebných úpravach. Zastavujeme v Liptovskom Trnovci v Jednote. Začíname rozumieť sloganu „obchod plný života.“ Na lavičke pred obchodom dávame v sprievode ľubozvučnej liptovčiny raňajky. Prvých 13 km nám trvá asi hodinu. Sme unesení prostredím, Jaro fotí 360 stupňové panorámy. Uvažuje , že zmení celý polročný trip na cyklo akciu.  Prvý náročnejší horský prechod so       400 m  prevýšením na šiestich kiláčoch dávame vďaka entuziazmu pomerne rýchlo a kilometre ubiehajú jedna radosť. V Zuberci nás lákajú rozmanité vône jedál z reštaurácií, ktorých je tu vďaka lyžiarskemu stredisku Spálená dolina neúrekom.  Po sviatkoch rozťahané žalúdky nás nútia hľadať nejakú zámienku dať si ozajstný obed.  Našťastie celkom vtipne prichádzame na to, že Jaro má narodeniny 🙂 …o hodinu dávame na lúke , asi tak 2 km ďalej, poobedného šlofíka. Potom si už ale vstupujeme do svedomia, keďže ukazovatele na tachometri nie sú veľmi priaznivé. Cez Oravice- Liesek –Vitanovú – Trstenú sa dostávame k rozľahlej Oravskej priehrade a stan rozkladáme v lesíku hneď pri vode.

2.deň prechádzame cez Námestovo, ktoré na nás pôsobí skôr ako prímorská destinácia ako nejaké slovenské oravské mestečko. S novou podrobnejšou mapou sa nám otvárajú nové možnosti a tak hneď za Námestovom bočíme z cesty do poľa. Výhľady sú síce neopísateľne krásne, no pribúda potu na čele. Zjazd cez lesík do ďalšej dediny sa nekoná, keďže cesta prestáva byť cesta a my schádzame po potoku. Lenže aj potok prestal byť potokom a ako to býva vlieval sa do riečky. Keďže mne sa úprimne do vody naozaj nechce, pýtam sa lesníkov ,pracujúcich neďaleko v lesíku, na nejaký most. To už Jaro obúva náš jediný pár sandálov a s crazy úsmevom vedie svoj asi 40 kilový trek do vody. Pozorujem to celé aj s nechápajúcimi lesníkmi z brehu. Po chvíli  mi dlaň mimovoľne prekrýva ústa. Jaro zápasí s prúdom, už už ho nakláňa v zlom smere, no  ALE TA ON NEDÁ ?!  …a dal…a  dokonca 2x. a tak po dvoch hodinách vychádzame asi tak 3 kilometre od miesta kde sme zišli z cesty… v Rabči dopĺňame sily pri COOP Jednote, ktorá má v týchto končinách lepšie pokrytie ako T- Mobile… prechádzame cez Sihelné – Oravské Veselé -Mútne- Novoť, zase nám to nedá a stáčame na cesty zarúbané. Keď vidím 10m širokú riavu a na Jarovi známy crazy úsmev, už nič nehovorím. Odopínam brašne a Jaro si to dáva s bajkom na pleci po „kladine“.  Samozrejme drina stojí za to, oravská príroda je naozaj krásna.  Akurát zosadnúť z naloženého bajku a tlačiť ho do kopca je presun „z blata do kaluže“ a tak mi akosi dochádzajú sily. Schádzame do Zakamenného a s blaženými úsmevmi pristavujeme pri COOP Jednote…Ešte prechádzame studenú v doline ležiacu  Oravskú Lesnú, kde majú ľudia úplne iné starosti (napríklad odhadzovať sneh) a ukladáme sa na lazoch na kopci za dedinou.

3.deň začíname prechodom cez zasnežené lesy Oravskej Magury, do Zázrivej  a odtiaľ ďalšou offroadovou  mordou do Jánošíkovej mekky- Terchovej. Tankujeme do variča, spravíme zásoby a fičíme ďalej, opäť na sever, pozrieť na Kysuce.  Za kopcom v obci Lutiše ( furt mi išlo na jazyk Lučište:) naberáme zásoby vody a prihovára sa nám  asi 50 ročný  brat Čech, čo si pri ceste balil padák. Ukazuje nám kopec , na ktorom pristál po 4 hodinách vo vzduchu vo výške okolo 3000m. Dozvedáme sa miestami neuveriteľné fakty tohto športu, v ktorom prekvitajú aj seniori. Ešte nám stihne poradiť (s presným vzdialenostným odhadom) miesto na kemping. Vraj tam párkrát videl zhora stanovať pionierov…

 

4. deň sa nám kazí počasie. Už od rána je zamračené. Ešte prechádzame cez Radôstku – Zoborov- Krásno n.K. do Oščadnice , tam kúmame na mape čo ďalej . Jaro navrhuje ísť do Poľska, čo je naozaj iba na skok, keďže má pri sebe 50 zlotych a vidinu lacného na(alebo o- )jedenia sa. Začína pršať. Ani tety v jednote už nie sú také milé. Rozhodnutie padlo. V lejaku pedalujeme na vlakovú zastávku. V Žiline máme ešte skoro 2 hodiny času tak dávame  rýchlu bicyklovú prehliadku mesta. V rýchliku sa Jaro začína aklimatizovávať pred svojim tripom pivkami v reštauračnom vozni…

 

 

Taňa a Jaro

 

 

 19 total views,  1 views today