Lezenie a surfing v Portugalsku

| 0

Jesen v Dubline mame uz za dverami, slnka coraz menej, dazdivych dni pribuda akobeby toho nebolo za cele leto dost.Je koniec letnych prazdnin…sedem dni dovolenky…chut po zmene prostredia kazdym dnom rastie. Co tak si zajst zasurfovat?Po kratkej konverzacii s mojim brazilskym kolegom odchadzam z prace s listockom, na ktorom stoji Portugal>Algarve>Sagres. Vecer su letenky zabukovane a 9. septembra odlietame do Fara na juznom pobrezi Portugalska.
Vdaka svojej polohe na zapadnej strane Iberijskeho poloostova mozno Portugalsko zaradit k top furfingovym krajinam sveta. Surfovat sa tam da celorocne s najvacsimi vlnami v zime, co nas ako zaciatocnikoch pravdu povediac velmi netrapilo. Samozrejme netreba zabudat na lezenie a okamzite checkujem nejblizsie lezecke oblasti. Na rozdiel od Spanielska je v Portugalsku niekolko sportovych oblasti prevazne v centralnej casti krajiny a okolo Lisabonu. V najjuznejsom regione Algarve je vapencova oblast Rocha da Pena, vzdialena 40 km na sever od Fara a velmi dobre lezenie ponuka pobrezie okolo Sagres na juhozapadnom cipe Algarve.
Utorok rano prilietame do Fara. Zhadzujeme nohavice, topanky menime za sandale, obzerame male centrum, kde sa akoby zastavil cas. Prve dva dni je na plane lezenie v Rochi. Busom do Loule, kde prestupujeme do Saliru a stopom az pod skalky nad dedinkou Rocha. Slnko neuprosne prazi a mi sa predierame pomedzi trnoviska pod nastupy k jednotlivim sektorom, ktorych je tu dohromady 11 a s poctom ciest odhadom 50 do 30m v roznych obtiaznostiach. Cela stena je situovana juzne, takze je tu neskutocny vypek pocas dna. Podvecer davame zopar ciest okolo VII po dierkach a listach do. Pekne sportove lezenie, no nie uprostred leta v rozpalenom vnutrozemi. Campujeme nad skalami, nie je tu zdroj vody, ktoru si treba nabrat dole v niektorej dedinke. Rano pod mrakom buchame dve cesty, dochadza voda, tela mame dobodane, palime prec z tohto pekla, schladit sa v studenych vodach Atlantiku. Opat busom do Loule, dalej do Mekky turizmu Abufeiry, kde rastu nove hotely ako po dazdi. Nic pre nas netuctovych, ideme dalej na zapad do Lagos a poslednym spojom na koniec sveta do Sagres. Je 22:00 vsade tma, fuka vietor, vlny bicuju skalnate pobrezie. Prespavame na plazi pod mestom. Den s velkym D. Ide sa surfovat! Nase kroky vedu do prveho surf shopu, kde nas chlopik odporuca do miestnej surferskej skoly. Vsetko to tu funguje na tom, ze si den vopred musite zarezervovat jedno alebo viacdnovy kurz, no da sa vystroj aj poziciat. Ceny su tu dost vysoke. Tak napriklad za jednodnovy kyrz s dopravou na plaz(surfuje sa na niekolkych pazach v okoli Sagres, tam kde su momentalne najlepsie podmienky), instruktorom, surfom, neoprenom(miestne vody su velmi chladne, bez neoprenu to proste neide) a poistenim zaplatite 45 eur/120 na tri dni. Samostatne surf 20, neopren 5, funboard 15 eur/den ak sa dobre pamatam. Za tri dni sa toho vela naucit neda, mozete si zaplatit tyzdenny pobyt v surf campe za 350 eur, no vela ludi prichadza na dva tyzdne. Ako uplny zacaitocnici me sa po pozorovani miestnych surferov, ktori si davali dvoj troj metrove vlny, rozhodli pre jednodnovy kurz, ktory bukujeme na dalsi den a ideme sa vykvasit na plaz za mestom. 10:30 rano sme pred shopom, kde nas necakaju dobre spravy. Unstruktor zrusil cely den koli prilis velkym vlanam. Co sa da robit, presuvame to na zajtra. Vyuzivame situaciu, ziednavame bicykle, na ktorych si prejdeme pobrezie k cipu Cabo de Sao Vincente. Co to bouldrujeme ne pieskovcovych utesoch a poberame sa do campu. Je sobota, podmienky vyzeraju dobre, vyrazame. V asi desatclennej zostave na dvoch vanoch s nalozenymi surfmi, ideme najprv obhliadnut plaze. Na prvej su vlny prilis velke, na druhej zase pokojna hladina, a tak mierime 20km na vychod. Podmienky ani tam nie su idealne, ale po piatej za odlivu by sme to mohli skusit. Ostavame a cakame kym voda trochu opadne. Medzitym skusame neopreny, hadzeme sa do vln, citime masy vody valiacej sa na nase krehke tela. Chill out ucitel s ruskym prizvukom sa konecne rozhodne dat do pohybu. Po 15 minutach teorie sa hadzeme do spenenych vln oceanu a snazime sa skrotit tento ohromny zivel. Pod dozorom instruktora si daleko viac verime a bojujeme az do poslednych lucov slnka. Za jeden den sa toho vela neda naucit, no na par sekund sme sa dokazali postavit na dosku.
Vcerajsie dve hodinky nas totalne dostali, boli nas cele telo, balime to v campe a vraciame sa do Lagos. V autobuse stretavame ludi zo surf campu, ktori idu robit DWS na utesoch nedaleko Raposeiry. Samozrejme sa pridavame. Davam dve cesty, jedno krasne 6a do kopca tak 12 m nad vodou, do ktorej sa mi teda velmi nechcelo a druhy pekny traverz. Miestene utesy su plne lezenie, vacsinou ide o trad, DWS ale su tu vraj aj vynitovane cesty, o ktorych sme sa bohuzial dozvedeli az posledny den. Na nete toho vela nie je, kedze je to prirodna rezervacia, no sprievodcu najdete v pube Dromedario v centre Sagres. Jednoznacne si teba doniest nejaky ten matros a pekne si zaleziete.

Jaro a Tana 

 8 total views,  2 views today