Posledný súd na Ostrve.

| 0

Posledný súd na Ostrve.                                                                     13.5.2007

 

Je nedeľa a ja spoločne s Radom vyrážame za ďalším Tatranským dobrodružstvom. Počasie nám po týždni a pol prehánok, dažďa a búrok opäť praje a nasvedčuje tomu že to bude skvele prežitý deň. Rozmýšľam, že čo asi pôjdeme liezť, Rado spomínal niečo o Oceľovej niti alebo niečom ľahšom, že uvidíme. V aute keď zbadám ten Radov úsmev a otázku že čo chcem liezť a vo vzduchu zaváňa len jediná možnosť, je mi všetko jasné a tak vravím že mi to je jedno, dobre s radosťou na tvári odpovedá Rado. Takže Posledný súd, pre istotu sa opýtam, i keď to bolo jasné od začiatku, no tentokrát až dohora. V duchu si už premietam kroky, ktoré si pamätám z minula. Vystupujeme na Popradskom a hore pod Ostrvu si to vyšliapeme na bicykloch, pre rýchlejší a pohodlnejší návrat zjazdom dole, na ktorý sa obaja veľmi tešíme. Tesne pred obedom nastupujeme a ja začínam ťahať prvú dĺžku, ktorá ponúka lezeníčko v peknej skale. Na prvom štande ma víta mŕtvola hraboša, ktorému to zrejme pri sólovaní nevyšlo až tak, ako tomu cvokovi čo vysóloval Rybu na  Marmolade ( fakt brutalita, klobuky všetky dole). Rado pokračuje ďalej kratšou dĺžkou ku suchej limbe, kde začína lezenie. Nalieza do 8/8+kovej dĺžky v ktorej celkom pekne nateká a je tak trošku do kopca. V najťažšom kroku, vo výleze do rajbasu  Rado trochu oddýchne, nacvičí ešte raz kroky a poď ho hore. Ja leziem za ním a bojujem ešte kdesi v prvej tretine s bandaskami, kratučky boj vyhrávam no v kľúčovom kroku sedím aj ja a skúšam ho preliezť no nedarí sa, až na nejaký ten 5ty pokus zisťujem zhruba čo a ako, no po prelezení žiadna  výhra, žiaden pozitívny chyt sa nečrtá, samé obliaky, útechou je aspoň to, že sa to pokladá a stupy sú.

Tretia dĺžka- super, moja obľúbená, ktorá sa mi v celej ceste páči najviac. Opäť sa tak ako minule musím zbaviť neskutočných bandasiek a pustiť sa do toho.  Už to leziem celkom s prehľadom a jednotlivé kroky sa nezdajú také ťažké a aj chyty sa akosi zväčšili, zdá sa mi. No i napriek tomu  posedím si asi trikrát a som na štande. Rado dáva túto dĺžku pekne na jeden záťah. No a teraz ten slávny boulder za 9+ ako som vyčítal. Rado sa  s nim pasuje a zlostí sa že prečo nie je o tých pár cm vyšší, skúša aj variant zľava pričom očisťuje a vyrába veľké madlo a lokre sa valia do doliny. Skvelá vôňa tej žuly, slniečko svieti, mi sa hompáľame 100m nad nástupom a skúšame vyriešiť problém, no nedarí sa to dočiahnuť, proste tých našich 180cm je málo, málo sme narástli. Nakoniec to Rado prebije AF a môžeme cestu doliezť. Po Radovi sa idem do previsu pohumpáľať ja a keď na vlastnej koži zisťujem, že fakt mi tých pár cenťákov chýba, pritiahnem sa za expres do chytu, do bočákovej lišty z ktorej sa treba tiež natiahnuť na celú dĺžku do ďalšej lišty a trošku v tom previse zabrať, no celkom to ide a razom som pri Radovi, ktorý sa po našej dohode púšťa do poslednej dĺžky asi za 8-, v ktorej treba tiež trošku popátrať, no v ktorej sú už fakt nádherne a veľké chyty, len trošku to je opäť do previsu a tak to ťahá za ručičky. Rado dolieza hore a ja ho spúšťam naspäť. Túto dĺžku si na jeden záťah s miernymi bandaskami vychutnám aj ja, hlavne v jej závere, kde sú skvele madla, ktoré sú po celej ceste príjemným spestrením. Super, cesta je vylezená, síce len to nepopulárne AF, ale predsa. Pekne sme si zaliezli v dĺžkach, v ktorých každá jedna ponúka niečo iné a charakter skaly a chytov je v každej odlišný, no proste z každého rožka troška. Cestou dolu sa zahráme na pavúkov a zlaňujeme, pekne vzduchom dobrých pár metrov od steny, ej veru do kopca. Po prvom zlanení sa nám tak zatočí lano že ho ani dvaja nevládzeme stiahnuť, a tak sa Rado musí natrapiť a po metri zaťažovať lano vlastnou váhou. Nakoniec sa nám ho podarí vyslobodiť a kochajúc sa nádherou tatranskou tešíme sa na zjazdík. Zbalíme veci a už si to svištíme dole dolinou a tešíme sa zo super prežitého dňa. Tak maj sa Ostrva, majte sa Tatry, nabudúce sme tu zas, čo to bude uvidíme, žeby Posledný súd, pre zmenu J. Možno, treba ešte trošku tej vytrvalosti, do batohu desaťcentimetrový kameň na dosiahnutie lišty a je to.

P.S. K originál schéme sme sa nedostali a tak uvedená klasifikácia dĺžok je len podľa nášho zváženia, takže nejaký ten pol stupeň sa môžeme líšiť. Horám zdar.

 7 total views,  1 views today