Tatranská premiéra.

| 0

Tatranská premiéra.                                                                                       22.4.2007

 

Keďže už dlhší čas vládne perióda krásneho, síce trošku veterného a v Tatrách i chladného počasia, ťahá to človeka-horolezca neustále vonku za novými dobrodružstvami. A keďže sa už pred týždňom liezlo celkom slušne na Ostrve, smerovali naše nohy a ruky aj tentokrát do tatranských stien. Vybrali sme si Veľkú Lomnickú Vežu-PP, v ktorej ja ešte neliezol a bola to moja premiéra a Davidova vôbec prvá tatranská cesta. V pláne sme mali krajne cesty v ľavej časti, niektorú z nich, buď Pitahayu alebo Ľavý pilier. Po ceste na Hrebienok mi však volal Rado a odporúčal ma do Stargateu, a tak sme mali cestou o čom premýšľať,či odistenú 8čku či trošku morálovu Pitu, či čo. No aj tak nám bolo všetko jasné až po príchode pod stenu. Radove špárky a Ľavý pilier sa zdali byť ešte trochu mokré, a tak nám to aj zahralo do karát, lebo sme chceli niečo ľahšie. No a napokon Pitahaya ponúka lezeníčko všetkého druhu, prvá zakladačkova dĺžka za 5 nás uviedla do reality Tatier, druhá s jedným nabitým nitom a bludnou skobkou už ponúkla pekné skalkárske kroky a takisto to bolo aj v tretej s jedným nitom a jedným bouldrovým krokom, z lišty pravačka na zápor do špárky a potom už pekné madla v pevnej skale. No a posledná dĺžka ale chyť svoj chyt a nepošli ho do doliny ponúkla zase kľučkovanie v spleti zaklinených a miestami na vlásku držiacich balvančekoch. Keďže sa jedná o JZ stenu, s naším neskorým nástupom o pol 12 nastúpilo do steny aj slniečko a bolo celkom príjemne až na miestami silný tatranský vietor, ktorý nás na štandoch trošku preklepal. No a ach tie machy. Po dolezení som si myslel že mám namiesto oči nejakú záhradu, teda oči plné machu dalo by sa povedať. No ale nevadí. Na vrchole sme si vychutnali pekné pohľady do okolia Malej Studenej Doliny a aj napriek iritujúcemu ziapaniu kĺzajúcich sa turistov snažili sa vychutnať si pohodu a nádheru hôr. Dávid konštatoval, že je morál je morál, a že si dobre zaliezol, len mu trochu vadili tie machy,  na ktorých to trenie J i napriek skvelej teplote nebolo ideálne, no a samozrejme že vraj treba veľa chodiť. No a tak som Davidovi vysvetlil, že PPčko a Ostrva sú na lezenie v Tatrách najbližšie, nuž Tatry sú Tatry. Pri zlaňáku sme mali trošku šťastie, keď ako sa dalo čakať pri sťahovaní lana z poslednej dľžky sa na nás vyrútila spŕška kamenia, no našťastie to spadlo až 30cm od Davida a všetko v pohode. Takže pod stenou sme zdraví zbalili saky-paky a poď ho lyžovačka v topánkach až ku chodníčku. V Smokovci na železničnej sme si dopriali ako to už býva zvykom tak dobre a lahodné pivečko(á) a tešili sa z fantasticky prežitého dňa.  

Ho(Tat)rám zdar.                                                                      Šaky.

 12 total views,  1 views today