Nadržaní haluzáci alebo nie je všetko zlato čo sa blyští.

| 0

Nadržaní haluzáci alebo nie je všetko zlato čo sa blyští.                                 25.03.2007

 

Nádherný jarný, no v Tatrách stále zimný slnečný nedeľný deň sme sa vybrali stráviť na Slavkovské bašty do Veľkej Studenej doliny. Po Korienkovom zistení že mega lavína z bášt už spadla som mal trošku dušu na mieste. Ráno sme sa zubačkou vyviezli na Hrebienok, čo bolo po riadne dlhej dobe, čo som sedel v tomto stroji. Ale paráda čas nám to ušetrilo. S približovaním sa k prvému Grossovmu ľadu sme si už aj vyhliadli potenciálny cieľ v podobe výrazného pravotočivého komína, ktorý v tých omrznutých stenách bolo najlepšie vidno. A tak sme sa po vypočutí Korienkovej historky mohli pustiť do toho. Tá historka bola o chlapcovi na dedine, ktorý chcel aby jeho samička zajaca mala mladé, a tak sa pobral za dotyčným dedom, ktorý mal zajace a hovorí: Dobrý ujo,   nenapárili by ste mi samičku? A dedo vraví: No ja nie Tiborko, ale mám tu samca.:))))). Keď si k tomu pridáte ten liptácky prízvuk, tak si dokážete živo predstaviť ako som sa šúľal od smiechu. No a po tej historke sme sa ovešaní pustili sólo do Grossovho ľadíku a naviazali sme sa až pod druhým Grossovým ktorý sme obliezali zľava v jednom mieste IV-. Potom nasledoval choďák žľabom, a jedno miestečko sólo naviazaní za IV až pod výrazný kút s naším komínom. Po chvíľkovom zvažovaní a očumovaní tej dosť divne vyzerajúcej steny, sme skonštatovali že to asi nepôjde, proste skala olepená kryštálmi snehu, platňa s pochybnou glazúrkou, no pre dnešok sme túto variantu zavrhli. No a tak sme si povedali že ideme pozrieť za roh, no kde nič tam nič a tak sme si to pekne dávali v tých strašne nebezpečných roklinách, tiesňavách, depresiách a kde čoho možného v tom trojkovom Grossovom žľabe, ktorému sme spravili variantu. Počas tohto mega výkonu sme už pomýšlali na piolet´d or, alebo piolet´d shit, no uvidíme necháme sa prekvapiť. Každopádne sme z toho mali peknú srandu a na hrebeni sme si to počasie a tie nádherne výhľady aj patrične užili. Pozorovali sme oproti z Prostredného padajúce lavínky a po chvíli sa pobrali naspäť žľabom dole. Veruže sme aspoň mali taký kondičák a prípravu do Hlinskej na Hrubô, nesedeli sme doma, ale pekne sme sa prevetrali na čerstvom vzduchu. Po ceste dolu sme zobrali so sebou ešte Zaja s Mišom, ktorý liezli vedľa druhého Grossa nejaký komín či kút a po natraverzovaní vľavo sme sa ocitli razom všetci opäť pri batohoch. Niektorým (Korienkovi) ešte nestačilo a tak si vyhákoval 2 metre steny, no keď neprší aspoň kvapká. Po tomto turistikovaní žľabom sme zbalili lyže na plecia teda neskôr aj na nohy a frčali späť do Smokovca plánujúc to odľahlé Hrubô. Tak dúfajme že podmienky sa trošku zlepšia a že si pekne zalezieme. Tak zatiaľ, dozlezenia horali. Horam zdar. Šaky.

 7 total views,  1 views today