Sediet doma nestaci, alebo spln svoj sen

| 0

Po silvestrovskom a novorocnom chatovani a naslednom doma nic nerobeni ma uz svrbeli vsetky bunky na tele,no a pocasie sa stale nejak neumudrovalo,ale aj napriek tomu som sa rozhodol nesediet necinne doma a vyuzit aspon poslednu aku-taku prilezitost aspon na treking v Tatrach.No samozrejme ak by nahodou pribalil som si aj celu zimnu lezecku vystroj.Vydal som sa najprv pozriet po vodopad Skok,ze ako je na tom.Po les bola cesticka ok a od lesa nad kosodrevinou uz zacalo preslapavanie a zabaranie po pas do snehu,az som nakoniec prisiel pod uz zamrznuty a zasnezeny ladopad.Kvoli 4ke lavinoznemu stupnu nemalo zmysel pokracovat dalej a tak som sa pobral spat s umyslom ist a prespat na Brncalke.Vo vlaku smerom do t.Lomnice mnou uz lomcovala unava a velmi sa mi nechcelo,no ved predstava ze sa tam pojdem vyspat a rano domov nebola az taka ruzova,no ostavala mala nadej ktora ma hnala dopredu, a to ze snad tam niekoho splasim a dame nejaky ten ladik.Po 2 hodinovom pochopde,nie a nie sa vytrepat z lesa som sa nakoniec okolo 17:30 ocitol v prijemnom prostredi Brncalovej chaty.Dole vela ludi same partie,Kosicania,Cesi,Litovci,Rusi a ja sam.No tak mi spociatku bolo tak smutno ze som tu sam ,no dal som sa do reci,slovo dalo slovo a mohol som ist spokojne zaspavat s tym ze rano vyrazam s Cechmi na lady.A tak sa aj stalo.Cely nateseny som kracal vpred do Malej Zmrzlej doliny a modlil sa aby sa na nas nic nespustilo.Po vyslapani lavinista sme sa zrazu ocitli v malom kotli a pred nami krasny 15 metrovy ladik.Vau nadhera.Hosi,sice okolo 50,niektori aj viac sa do toho s chuti pustili a mne novacikovi neostavalo nic ine len cakat na svoju prvu chvilu na lade.Nuz a dockal som sa.Honzik natiahol zhruba 9metrov-zavrtal 3 sruby a mohlo sa skusat.Najprv sla Radka,ktora to tiez skusala prvykrat a slo jej to skvele,az hore na prvykrat,tak somsa nechcel zahanbit ani ja a v podobnom duchu som vyfical hore,no so srubou za pasom.V poslednej srube som odsadol a vyskusal zavrtat srubu, slo to.No a zrazu mi vravia nech to potiahnem vysie,no a¨ja ze jasne ani na chvilu som nezavahal,citil som sa isto, a zacal som stupat hore a tahat svojich prvYch par metrov.Asi 3 m,etre som potiahol a zacal vrtat srubu,no ked clovek visi na jeden zbrani je to torsku rozdiel ako vrtat zo standu,ale podarilo sa hned na prvy sup,aj snehovy valcek mi vysiel zo sruby takze vsetko bolo ok.Vedla liezli zatial hosi kusok lahsi lad,no spojeny so skalou v zavere.Hore spravili stand a hodili nam na nas lad direkt 85°sklon lano.Prvy si to vyfical Honzik a po nom som zacal zatinat svoje zbrane a macky do ladu ja.Bol to fanmtasticky pocit,pocit istoty slobody no a zimneho lezenia,proste parada.Dost rychlo som postupoval,cepin za cepinom,macka za mackou a uz som bol hore pri MIlosovi,ktoreho som vystriedal pri isteni.Cela cesta mala tak 35 metrov,z toho 15metrov cisty lad,hore uz len snehove partie.Po dositeni Tomasa ma cakalo mierne adrenalinove zlanenie z mini hrotu a kyvajucej sa slingy ,no bol som pre pripad zlyhania este isteni,no posledny Tomas uz nebol a asi si to aj pekne uzil,no ale aj prezil.Po tomto vysanteni sme spravili este zopar fotiek,podakoval som chlapcom,vymenili sme si kontakty a stastny prestasty som mohol kracat dole dolinou.S pocitom ze som si konecne splnil tolko snivany  sen.Bol som vazne rad, rad z pocitu vynikajuceho ladoveho lezenia,ze som si to skusil a bola to parada, z pocitu ze som siel sam,odvazil somsa siel na blint a ono sa to podarilo,ze treba prekonat svoju pohodlnost a vsetky prekazky,pretoze ked nieco chces,tak cely vesmir sa spoji aby si to dosiahol,no a v tomto pripade sa tak aj stalo.Tato moja prva skusenost sa navzdy zaryje do mojho srdca.Podobnym akciam,plnym ducha,dobrodruzstva,odvahy a nadeje zdar,nech sa deju v nasich zivotoch coraz castejsie. Horam zdar. Vas poteseny ladolezec:) Saky.

 6 total views,  1 views today