TRANS -TATRY SURVIVAL TREK

| 0

Zdruff !!!

Prechod hrebeňmi Tatier už asi od pradávna hrýzol ľudskú myseľ dumajúcu kdesi pri ohni v hlbokých dolinách. A tak nečudo, že jedného dňa prví odvážlivci konečne odhodlaní  opustili teplo svojho domova, a ocitli sa v svete tieňov, ktorý Tatranské hrebene tak výstižne charakterizujú. A tak sa na hranici tieňa aj v mojej hlave zrodila, ako inač ak nie evolučne, grandiózna myšlienka prejsť Tatry naprieč, vlastnou cestou. Po zimnom neúspechu spred dvoch rokov, som sa tentokrát na túto výzvu podujal sám. Veď sám si predsa najlepšie rozumiem. A keď človek sám v sebe nájde partnera,  a splynie v jedno, potom sú veci jednoduché, priame a nekonečné. Ale dosť bolo básnenia, poďme už ku konkrétnej veci. Projekt znel : zo Ždiaru cez Tatry do dediny Jalovec nad Liptovským Mikulášom. A tak som teda vyrazil 23.7 o 6.00  zo Ždiaru. Monkovou dolinou som vyšlapal prvé výškové metre do Širokého sedla, kde sa začalo  očividne zhoršovať počasie. Potom nasledovalo Kopské sedlo, Zelené Pleso, a už tápajúc v hmle  a lá Maco Mlieč, viditeľnosti 15 m som len po pamäti šlapal hore Zmrzlou do Baranieho sedla. Potom nasledovalo Priečne tiež za hmly a neskôr poobede už pri polooblačnej oblohe som prešiel cez Prielom a zostúpil dole k Litvorovému plesu kde už  za dažďa som hľadal nejaký ten bivak na spanie. Hneď pri okraji plesa som objavil jednú obývačku a tak som sa vyspal po svišťovsky – dosýtosti. Ráno 24.7. sa vyjasnilo a o 6.00 som už schádzal dole na Zelené Kačacie Pleso odtiaľ som za 1 3/4 h vyšľapal do tajomnej Železnej brány kde som prekročil hranicu tieňa do Zlomiskovej doliny. Odtiaľ som si to švihal cez zlomiská a popod steny Ošarpancov do Dračieho sedla. Cez neho som ďalej stúpal hore traverzujúc južnú stenu Vysokej až do Kohútika, ktorý som mal trochu problém lokalizovať, a potom to už bolo easy rovno až do sedla Váha. Odiaľ to bolo už na skok na Rysy kde som pozrel Viktora, dal dačo pod zub a už som zostupoval dole k Žabím plesám. Popod Volovku som prešiel rovno do Volovcového sedla a zostúpil k Hincovému plesu, doplnil som si zásoby vody a hneď stúpal do Vyšného Kôprového sedla, odkiaľ som zostúpil do Hlinskej doliny a podvečer ešte stihol vystúpať ku Kobyliemu plesu pod sedlom Závory. Tam som druhý krát bivakoval, pri plese – priamo na lúčke – úplná romantika, už len ženu a fľašu vína … Ráno 25.7 som vstal o hodinu neskôr (ktovie čo sa mi snívalo) a o 7.00 som už šlapal do Závor. Tu som opustil kráľovstvo Vysokých Tatier a vstúpil som do krajiny holých kopcov – Západných Tatier. Zostupoval som Tichou dolinou a srdce mi plesalo – keby som tak videl medveďa … zo sna som sa však ihneď prebudil kedˇsom začal už po neviem koľký krát stúpať do ďalšieho sedla – tentokrát Tomanovského, odtiaľ som nasledoval na juh tiahnúci sa hrebeň a cez Poľskú Tomanovú , Smrečínske  a  Hlinské sedlá som došiel presne naobed do Pyšného. Tam som si dal Tuniaka a posledný chlieb. Potom ďalší 360 m výšľap na Blyšť a zase zostup do ďalšieho sedla – Bystrého. Odtiaľ to už bola klasická hrebeňovka vrch a sedlo a tak som prešiel cez Gáborovo sedlo, vrch Klin, Račkovo Sedlo, Končistú, Hrubý vrch Nízke sedlo Deravú až k Jamnickým Plesám kde som si potreboval doplniť zásoby vody. Ako naschvál začalo pršať, a tak okolo 16.00 som sa začal obzerať po nejakom bivaku. A ako si iste viete predstaviť ani pod Ostrým Roháčom zlomiská nie sú bohvieaké a tak sa nie je kam schovať. Nakoniec som objavil taký mierne naklonéný balvan pod ktorým som prečkal daždivú noc. Noc bola totalne psychadelic ešteže som mal ždiarák. Snívalo sa mi že som bol na Novom Zélande J. Ráno 26.7 vstanem o piatej a všade okolo hmla a lá Maco Mlieč , fúka, kropí, Roháče ako keby ani neboli a tak som ešte čakal do 7.30 či sa vyčasí. Počasie sa ani naďalej nezlepšovalo a tak som  začal konštatovať svoju situáciu : koľko mám jedla, času , energie….  Prišiel som na to že múdrejšie bude ak zostúpim do doliny, späť do jaskyne, do tepla, medzi ľudí.. A tak som teda po 3 brutálnych dňoch v zajatí TAtier, zostúpil Jamnickou dolinou do dediny Pribylina, kde som na zastávke zjedol poslednú horalku a začal snívať další Sen.

 TATRÁM ZDAR !!!  Buchy

 BILANCIA : cca 62 km chôdze.

 

                     cca 13 000 m prevýšenia (výstup a zostup) 

 

                     prekročených 19 sediel

 9 total views,  1 views today