login
27.9.2016
Grossglockner
Kamil

Minulý víkend mal Lukáš voľno a tak využívam situáciu a hustím do
neho nech niekam ideme. Aj ked mal v pláne sa vyvaľovať nakoniec
súhlasí. Za cieľ sme si vybrali najvyšší vrchol Rakúska- Grossglockner.
Keďže je to naša prvá návšteva Álp volíme iba normálnu výstupovu trasu.
Ľadovec na nej je relatívne bezpečný a záverečná pasáž výstupu je
zaistená železnými tyčami. V štrvrtok prídem zo školy, požičiavam si
ešte zopár vecí a v piatok už sedím vo vlaku smerom do Bratislavy. Lukáš
akurát končí v robote, ešte niečo nakupíme, pobalíme a ideme. Pridáva
sa k nám ešte Lukášova kamoška, nejde s nami hore,  ide sa iba povozit
:D Aspoň nám ubehla rýchlejšie cesta. Na parkovisko Lucknerhaus
prichádzame okolo pol jednej, rozložíme stan vedľa auta a unavení po
ceste ľaháme spať. Budíme sa do pekného rána, v diaľke vidno aj náš
cieľ. Nejako sa nám nechce ale pomaličky sme sa vychystali a už šľapeme
po poľnej ceste na prvú chatu Lucknerhutte. Druhú chatu - Studlhutte
míňame lebo ideme skratkou. Pomaly sa dostávame  ku ľadovcu. Tu
prezúvame botasočky za vysoke topánky.Ľadovec nieje dlhý ani strmý ale
už začínam naplno pociťovať váhu rupsaka. Nespíme na chate ale vo
vlastnom takže treba brať dosť vecí. Na chate Erzherzog Johann Hutte
davame dlhšiu pauzu, aj dačo povaríme a rozmýšľame, či ísť na vrchol
ešte v ten deň alebo prespať a ísť na další. Času bolo ešte dosť, už sme
sa začínali nudiť a tak sme vyrazili hore ešte v ten deň spolu so
zástupom dalších ľudí. To začalo vadiť vo vysneženom žľabe. Jedný
zostupujú dole, iný zlaňujú, ďalší idú hore zľava, zprava.... na úzkom
hrebeni to nieje o nič lepšie no neostáva nám nič iné len byť trpezlívý
prípadne ponadávať, veď  nám nič nerozumejú :D Vačšina skupín už schádza
dole a tak sme na vrchole už len s tromi dalšími skupinkami. Pofotíme,
pokocháme sa štítmi všade naokolo. Veľmi sa nechceme zdržovať pretože je
už dosť hodín no tak skoro tu neprídeme, tak si to treba užiť. Hrebeň
sa už vyprázdnil tažke zostup už bol takmer bez čakania.Zostúpime k
rupsaku ktorí sme nechali dole a už po tme staviame stan. Ráno sa hodnú
chvíľu presviedčam aby som vyliezol zo spacáku a pozrel východ slnka ale
nejako sa premôžem.Po chodníku už šľapú dalši ľudia na vrchol. Som rád
že sme šli hore ešte včera lebo dnes by sa mi už veľmi nechcelo. Dole je
to už rýchlovka. Za 3,5 hod sa už tešíme z Hondy na parkovisku.
Lukášová kamoška nás tam poslušne čaká. Zatiaľ čo sme boli preč ona
prečítala nejakú tu knihu, ktorú Lukáš  ,,číta´´ už od jari :D  Do BA
prichádzame v pohode, aj vlak stíham a prichádzam domov v nedeľu pred
polnocou a ráno o piatej už sedím v buse do KE. I keď to bolo všetko
narýchlo  a radi by sme zostali aj dlhšie, i tak som rád, že sme šli a
konečne sa pozreli aj do iných hôr ako Tatier. Ale nemôžme všetko
nechávať nabudúce :) 

 

ZDRUFF