login
14.12.2015
Návrat do tatranských zimných stien po 6tich rokoch.
Saky

Ako to už býva zvykom najlepšie nápady vznikajú pri pive, no tentokrát to bolo celé trošku inak. Mladícke časy plné vzletných lezeckých myšlienok a ešte plnšej časovej voľnosti, vystriedala tak trošku nevoľnosť. Ľady sa pohli a ručičky môjho veku s nimi a nastal čas trochu s tej časovej voľnosti ukrojiť a podeliť sa oň aj s inými (la rodina, le úspechy, le Matej). Keďže celé leto som mal stabilného lezeckého parťáka –Yušiho a pravidelne sa liezlo bolo to fajn.Pravidelne raz na Dreveníku v máji a raz na Plesnivci v novembri, kde nás zvykli potrápiť už aj tie sedmičky. No a stalo sa, že sa naši skialpinisti rozhodli rozšíriť si ďalší obzor a nakúpili cepíny a mačky, aby sa pozreli na zúbky tomu zimnému lezeniu. A tak v jeden pokojný večer, keď som bol doma sám a nevedel sa zmestiť do kože, vystal som Magorovi vyhrážnu sms, že treba ísť do tých Tatier  a že niet načo čakať a teda že kedy. Prišla odpoveď: Zajtra. Hmm to bolo aj na mňa dosť rýchle. Tak som si to zajtra nechal na pozhánanie a oprášenie starého vergcajgu a pozajtra hybaj ho o 6tej ráno do steny Mlynického Soliska. Keďže je december a ja som 6 rokov neliezol zimu vybrali sme niečo ľahké s blízkym nástupom, cestu Stredom zárezu III,IV. Na Štrbskom Plese na parkovisku stretávame Mira Peťa s Robom, ktorý si na úvod sezóny vybrali ten istý štít. To nás celkom teší, že nebudeme v doline sami. Okolo pol desiatej stojíme pod nástupom, no Miro nás utvrdzuje že naša cesta je ešte o čosi ďalej a tak si nechávame poradiť.

Podľa schémy vidíme veľkú platňu a od nej doprava za pilierom by mal byť náš nástup. Úvod má byť za IV a potom by to malo byť už v pohode. Pozerám pred seba hľadám akú takú líniu za IV. Vidím jeden ťažký flek no ale keď za IV tak to nemôže byť také zlé, iba žeby bolo. Asi 20minútový boj s tzv. IV-kovým flekom vyznel nakoniec úsešne premňa. Krásny skalný blok beriem na sokola zbrane odkladám, nohy sú rozkročené a ostáva už len ošemetný výlez na balvan bez možnosti postaviť nohy pod seba. A tak sekám čakany do zmrznutej ľadotrávy a kolenačky sa pretláčam cez hranu. Podarilo sa do hora to vyzerá už fajn. Robím tutový štand, kebyže náhodou si Magor nedá rady. No ten si to dal pekne po zbraniach a svoju prvú ošemetnú situáciu vyriešil bravúrne. Na druhom štande kontrolujeme čas, je pol jednej, mali by sme pridať, pred nami sú ešte dve tretiny steny. A tak mastíme stenou v obtiažnosti II-III a vychutnávame si nádherné výhľady ponad krásne more oblakov, ktoré vytvorila tatranská pani inverzia. Lezenie nie je náročne, no niektoré úseky vedia potrápiť hlavne psychicky, keďže v tých snehoch nie je veľmi kde zaistiť. V záverečných partiách sa stretáme s našimi kamarátmi a robíme vzájomné fotky, čaká nás ešte pekný exponovaný traverz do žĺabu a ním už doslova letíme hore aby sme stihli západ slnka. Dávame sa na krátko a lezieme súčasne asi 150m do sedla pod vrcholom Mlynického Soliska.

Preklápam sa cez hranu sedla a z fleku dostávam facku v podobe nádherných výhľadov ako keby ani nie z tatier, ale z iného sveta. K tomuto zážitku prispelo značne, dlho sa tiahnuce more inverzných oblakov pod nami. Užívame si magický okamih, pomaly balíme veci a uberáme sa s poslednými lúčmi slnka do doliny ticha, pokoja a tajomnosti. Očarení nádherným zážitkom sa lúčime s tatranskými končiarmi a s našimi kamarátmi, nasadáme do auta a mysľou nám už kolujú ďalšie plány, čo by sme mohli vyliezť. Nakoniec zisťujeme, že sme netrafili cestu ktorú sme chceli liezť, ale naliezli sme do inej a síce Prostredný žľab, V, II-III, takže som si hneď na úvod dal tatranskú zimnú V, síce len pár metrov ale stálo to zato.

Prajem všetkým príjemné čítanie, pekné vianočné sviatky a horám zdar. ZDRUFF