Skitouring Jotunheimen a Sunnmøre

posted in: Nezaradené | 0

Počas zimy strávenej v Nórsku neďaleko mesta Lillehammer sme mali možnosť niekoľkokrát navštíviť aj pohorie Jotunheimen. Je to najvyššie pohorie Škadinávie, najvyšší bod Galdhøpiggen má nadmorskú výšku 2 469 m. Vďaka severnej polohe však ani pri takejto nízkej výške nechýbajú ľadovce.

Keďže informácii o výstupoch online nieje veľa a vyhľadávať ich je celkom pracne, pre lepší prehľad kupujeme sprievodcu s názvom TOPPTURER I JOTUNHEIMEN za 449kr. Má takmer 400  strán a sľubuje viac ako 300 trás na 80 vrcholov, takže je z čoho vyberať. Nevýhodou ale je, že je celý iba po Nórsky. Ku každej túre je však tabuľka s najdôležitejšími údajmi a fotka s nákresom trasy. V zime je veľa ciest a chát zatvorených a tak ak sa chcete vyhnúť veľmi dlhým nástupom po rovinách na niektoré túry, je lepšie sa tu vybrať na jar po otvorení chát a ciest.

Besshøe 2258 m

Našou prvou túrou v oblasti bol Besshøe ( 2258 m), nachádza sa na severovýchodnej časti pohoria kde to máme autom bližšie. Napriek tomu že je už druhá polovica marca, snehu je málo za čo môže slabá zima a tiež dlhá perióda teplého a slnečného počasia. Napriek tomu však obúvame lyže pár metrov od auta hneď za chatou Bessheim Fjellstue (k nej sa dá dostať autom aj v zime, cesta 51 sa v zime zatvára až o kúsok ďalej). Hneď od chaty sa stúpa riedkym lesom až po jazero Bessvatnet. Jazero = rovina, 3km po rovine ktoré sú dosť nekonečné a stále to vyzerá byť už iba kúsok, no nieje. Samozrejme po ceste naspäť to isté. Po prejdení jazera pokračujeme miernym žľabom, neskôr pomerne širokým hrebeňom a tesne pod vrcholom je už otvorený terén. Celý čas ideme pohodlne na lyžiach, no všade trčia kamene a tak ideme opatrne hore aj dole. Z vrcholu sa dá lyžovať na viac smerov, napríklad k chate Memurubu. Takáto trasa je potom prvým dňom miestnej Haute Route, po Nórsky Høgruta. My lyžujeme po trase akou sme prišli a aj napriek snehovej biede sme spokojný s dnešným dňom. Za celý čas sme nestretli nikoho. Celý čas ide sa v teréne do 30°, dĺžka trasy cca 21km  s prevýšením cca 1300m.

Na jazere Bessvatnet cestou na Besshøe.

Veslfjelltinden 2157m

Na facebooku sme vystalkovali, že so snehom je to lepšie na opačnej strane pohoria a tak si vyberáme Veslfjelltinden. Začíname na parkovisku Getsaetre v údolí Leirdalen. Na začiatku údolia je rampa kde sa za vjazd platí, samozrejme bez problémov kartou, tuším to bolo v prepočte niečo okolo 11€, takže na Nórske pomery fajn. V lete sa dá ísť autom celým údolím až k chate Leirvassbu, v čase keď sme tam boli my (6.apríl) sa dalo ísť asi do polovice údolia.

Lyže obúvame opäť hneď pri aute a začíname stúpať. Po vyjdení prvého výšvihu už vidíme ľadovec Hurrbrean a nad ním vrchol kam smerujeme. Keďže sme nemali info v akom je ľadovec stave a keďže je vraj všade málo snehu, pre istotu máme so sebou aj ľadovcovú výbavu, ktorá však nebola potrebná, ľadovec bol takmer všade kompaktný bez náznaku trhlín s dostatkom nosného snehu. Pokračujeme až na koniec ľadovca. Veslfjelltinden máme stále po pravici, najľahšia trasa ktorou ideme aj my ho vlastne obchádza a na vrchol sa vystúpi zo zadu. Z vrcholu je opäť niekoľko možností kam zlyžovať, všetky ťažšie a strmšie ako výstupová trasa a treba na ne vhodné podmienky. My sa vraciame po rovnakej trase dole. Z vrcholu je to dole cca 6km a 1160 m prevýšenia a ide sa takmer stále dole, žiadna dlhšia rovina alebo protisvah takže ideš kým vládzeš.

Pohľad na Veslfjelltinden z vrcholu Veslbreatinden.

Vestre Tverrbottinden 2113m a Store Tverrbottinder 2161m

So zistením že sa oplatí dlhšie cestovať autom za lepšími snehovými podmienkami si počas ďalšej návštevy vyberáme na istotu, štartujeme na rovnakom mieste ako minule ale vyberáme sa na opačnú stranu.  Uvažujeme nad Bukkehøe kde ale vyzerá byť málo snehu a tak mierime na ľadovec Søre Illaåbrean. Opäť kompaktný bez trhlín, iba na strmšom začiatku bolo málo snehu a pri lyžovaní narážame až na ľad. Smerujeme do sedla medzi Vestre a Store Tverrbottinden. Tu nechávame lyže a ideme vybehnúť peši na obidva vrcholy, na ich lyžovanie nieje dosť snehu. Lyžuje po trase akou sme prišli. Nevýhodou tejto trasy je menší svah pod ľadovcom ktorí treba vyšľapať a následne sa ide traverzom, no nieje to nič strašné. Celá trasa hore aj dole s obidvoma vrcholmi mala cca 16km a 1200m prevýšenia.

Vestre Tverrbottinden v strede, obchádza sa z ľava a následne z opačnej strany hore.

Veslbreatinden 2092

Pred cestou späť na Slovensko ideme ešte využiť pekné jarné počasie s plánom prespávať pár dní v aute.Prichádzame na chatu Krossbu až okolo 14:30. Keďže dni sú už dlhé máme ešte dosť času a ideme sa prejsť na Veslbreatinden. Ten je pre svoju ľahkú dostupnosť (dĺžka10km, prevýšie 850m) a mierny terén (do 25°) veľmi populárny.  Ponúka pekné výhľady najmä na blízky  Store Smørstabbtinden a ľadovec Leirbrean cez ktorý pôjdeme na ďalší deň na Storebjørn. Po zjazde, miestami v poriadnej kaši so snehom miznúcim pod nohami, ešte stíhame vysušiť veci na slnku a poberáme sa na noc o niečo nižšie.

Pohľad z Veslfjelltinden-u na Hurrbreatinden a Veslbreatinden (nevýrazný vrchol vpredu, vľavo)

Storebjørn 2222 m

Ďalšia miestna klasika. Šli sme v piatok a v oblasti  bolo dosť veľa ľudí. Nejdeme klasikou cez široké sedlo Bjørnskardet ale volíme zaujímavejšiu trasu. Na mačkách, po peknom hrebeni vystúpime najprv na Veslebjørn. Odtiaľto už máme Storebjørn rovno pred sebou. Krátky zostup a po chvíli sa pripájame k ľuďom smerujúcim na Storebjørn. Hore sa dlho nezdržujeme. Po zlyžovaní samotného vrcholu, treba ešte raz nalepiť pásy a krátkym výšľapom sa dostávame do spomínaného sedla Bjørnskardet. Odtiaľ si ešte peši krátko vybehneme na Veslebjørn Nord. Zo sedla je to už stále dole, najprv cez široký ľadovec až k parkovisku pri chate Krossbu. Opäť sušíme veci, aj sa chvíľu poopaľujeme na poriadne silnom slnku a mierime ďalej ku fjordom do oblasti Møre og Romsdal.Celá trasa mala cca 16km a 1300m prevýšenia .

Pohľad zo Store Tverrbottinder-u na Storebjørn( najvýraznejší v strede)

Sylvkallen 1310 m

Ďalší deň oddychujeme, popozeráme mesto Alesund a presúvame sa pohľadať nejakú vhodnú túru. Sprievodcu na túto oblasť nemám, preto sa snažím nájsť nejaké vhodné trasy online. Nájdeme niečo po blízku a ideme sa pozrieť ako to vyzerá. Priamo od pobrežia by ku snehu bolo nutné dosť dlho nosiť lyže. Stačí však vyjsť o pár výškových metrov vyššie smerom do „vnútrozemia“ a obúvať lyže sa dá hneď pri aute. Obzeráme okolité svahy a nakoniec sa rozhodneme pre Sylvkallen. Oproti oblasti Jotunheimen sú túry v Sunnmøre    kratšie a strmšie. Trasa na Sylvkallen mala 1070m  prevýšenia a dĺžku 9km. Sylvkallenom ukončujeme náš výlet a vydávame sa na dlhú cestu späť na Slovensko.  

Sylvkallen – ľavý z dvojice vrcholov vpredu, lyžuje sa nevýrazným širokým hrebeňom.

Galéria

 128 total views,  2 views today