SENDtember

posted in: Nezaradené | 0

SENDTEMBER

1.Výlet

Po úspešnom nájdení ďalšej krásnej oblasti som sa rozhodol skončiť september s nie prelezeným čo najväčším počtom ciest ale s cieľom preliezť ťažšie cesty. Rozhodol som sa začať prelezením LSD VIII- vo Vernary. Naša (moja a otcova) orientácia ešte nebola sto percentná ale nebolo to zle.  Nenazval by som to blúdením, len sme si vybrali dlhšiu cestu. Keď sme prišli pod skalu rozliezli sme sa na ľahších cestách a išiel som to skúšať. Začiatok nebol  moc ťažký, veľké chyty, dobre stupy. Po krátkom oddychu (ktorý je odfotený v článku „Rekord v hľadaní Vernára“) prišiel ťažký úsek, zle chyty ,dobre stupy no  aj tak mi trochu trvalo, kým som prišiel na to, kde robím chybu. Ta chyba bola to ,že som išiel ľavou rukou do madla, kde som mal isť pravou. Do cela zaujímavé, ale len takto mi to fungovalo. Po tomto prekrížení do madla to ešte bolo napínavé. Z madla som išiel ľavou rukou do spoďaku, kde som priložil aj pravú. Potom lišta na ľavú a pravú do výborného madla. Koniec bol už len dolez po dierkach a veľkých chytoch. Po prelezení LSD som si ešte chcel pozrieť ďalšiu cestu, ale keďže som  zabudol sprievodcu tak mi vybral otec. A vybral peknú cestu Ligetto VIII, dokonca sa trafil aj dobru obtiažnosť. Cestu som odkrokoval 2 krát s lanom z hora. A museli sme končiť.

2.Vylet

Ďalší výlet bol len nakrátko po skole opäť do Vernára. Opäť som sa rozcvičil, rozliezol a išiel trénovať Ligretto VIII. Tento krát som liezol sám lebo otec si zabudol lezečky, ale ani tak sa mu veľmi nechcelo. Ligretto bola od LSD VIII- dosť rozdielna cesta. LSD VIII- mi prišla krátka s jedným krátkym „bouldrikom“ a Ligretto mi prišla vytrvalostná s jedným nepohodlným restom v strede a 2 „bouldrikmy“. Pri mojom poslednom pokuse  s lanom z hora prišiel Peťo s Mirkou, ktorých som nespoznal, ale keďže som sedel a pozdravili sa, tak som sa odzdravil. Potom som lano stiahol a išiel namotivovaný, že si to vyleziem PP. Prvý pokus bol neúspešný, tak som chvíľu oddýchol a dal ďalší. Začiatok bol celkom nepríjemný. Hneď druhy chyť bol zlý a ostrý spoďák, do ktorého som dal neisto koleno, ale uľahčilo mi to zapnutie prvého expresu. Po spoďaku bolo par ťažkých krokov do madiel, ktoré viedli do veľkej diery, kde sa dala strčiť noha dosť hlboko, trochu bolestivo, ale dokázal som tam pustiť obidve ruky, takže som tam poriadne oddýchol lebo ešte ma čakal krátky boulder a dolez. Keď som sa opäť cítil silný tak som pokračoval. Z madla, kde som oddychoval som dal ľavú ruku do dierky na 3 prsty, postavil dobre nohy a vytlačil na nich do dierky na pravú ruku. Potom nasledovala do celá mala dierka na ľavú ruku a pravou trochu riskantný krok do hlbokej 3 prstovej  dierky. To bol koniec bouldriku a čakal ma oproti bouldru ľahký dolez. Po preleze sme išli domov lebo sa už stmievalo.

3.Vylet

Ďalší výlet už nebol po skole, ale opäť bol krátky. No tento krát to už nebol Vernár ale dreveník, presnejšie Červene previsy. Išli sme ráno. Cestou počasie vyzeralo dobre až pred Spišským podhradím sa objavila hmla, ktorá zariadila zimu. Celu cestu ku skale som rozmýšľal, čo tam budem liezť v takej zime. Prišli sme pod skalu, kde už boli dvaja ľudia a jeden pes. Boli za hranou takže sme ich nevideli iba počuli. Keď sme sa vybaľovali prišiel nás pozrieť ich pes, ktorého sme už niekde videli. Otec si spomenul, že je to pes, ktorý nám sedel na lane niekedy dávnejšie na dreveniku. Keď prišli liezť k nám tak otcovi prišiel povedomý aj ten chlapec. Počas rozliezania si otec všimol, že je to ten, čo je na obale sprievodcu dreveniku. Ja som si to uvedomil až keď mi to povedal. Po rozlezení a keď sa trochu oteplilo, tak som sa rozhodol, že skúsim Poslanie VIII+ a uvidím čí mi tam zmrznú prsty alebo nie. Nezmrzli, pravé naopak, prišiel som rozohriaty ako slnko a zistil som, že tu cestu je reálne preliezť aj pre mňa. Raz som síce použil expres ako chyt lebo som nenašiel nič lepšie, ale veril som, že sa tam niečo nájde na druhý pokus. Myslím, že popis cesty v sprievodcovi dreveníka cestu opisuje presne. Píše sa tam „Zamotaný začiatok a vytrvalostný dolez“. Začiatok bol pekný boulder, v ktorom som bol rad, že som „vysoký“. Po bouldry nasledovalo miesto na oddych teda položena platňa s veľkými stupmy. Po platni nasledoval krásny previs s veľkými chytmi a ostrými dierkami. Po previse bola kolmá stena, kde už bol baran, ale keďže bolo vlhko chyt z ktorého by sa baran zapínal najlepšie bol celý mokrý. Takže mi zapínanie trochu trvalo lebo som to musel zapínať z bočáku(dúfam, že to nebol z vedľajšej cesty).Po dolezení som si ani nestihol vyhliadnuť cestu na najbližší výlet na drevenik, ale pravdepodobne to bude No smoking XI-(pre tých, ktorý o tom nevedia, tak pri preisťovaní dreveníka urobili aj nove cesty na Červených previsoch). Zbalili sme veci a ponáhľali sa domov.

 

Dobra dierka po bouldry v Poslanie VIII+
madlo pod platňou
Posledný dobrý chyt pod previsom