MNÍSI V MAKINE.

| 0

Je štandardne obdobie zimy no vonku to vyzerá na takú slabšiu jeseň, no čokeby ešte náhodou prišli návaly snehu a nedalo sa liezť. Zbytočne netreba riskovať a tak teda poď ho smer niekam do tepla. Po obvolaní a zisťovaní kto ide kam, vyberaní destinácii ako Chullila, Geyikbayiri  nám nakoniec vychádza, že ja-Šaky a Fejsis ideme so Stanom Fakľom a jeho „mega“ dodávkou (vysvetlenie neskôr) smer El Chorro. Dozvedáme sa že Stano má dobrú dodávku a ide ju trochu opraviť do Maroka, lebo tam je to mega lacné, čo sa nám trochu protirečí no ale v štýle aj tak už nemáme na výber nasadáme do vlaku v PP a v Trenčíne čakáme 29.1. na Stanov zázrak. Stretávame sa na parkovisku. Stano stojí pri fakt veľkom transporteri, usmieva sa a dodáva, že tento nie je jeho a ukazuje nám na svoju mašinu. Po uprení zraku na jeho delo nám teda v rýchlosti svetla klasá úsmeva všetka nádej na úspešny lezecký trip. Pred nami stojí subaru libero z ktorého človek môže veľmi ľahko dostať klaustrofóbiu. Ale Stano nás ubezpečuje že na pohodu to odvezie aj 6 ľudí, „ no iba ak mŕtvych,“ pomyslím si. Cestou zisťujeme ešte kadejaké neduhy ako napríklad že ostrekovač nefunguje, ale veď ideme len nejakých smiešnych 3000km, kto by riešil takúto drobnosť. No a keď je mokro zvlhnú káble a nedá sa naštartovať. Zmierení s osudom sa modlíme, aby sme to prežili, pred Prahou naberáme Lukáša, aby sme sa mohli spolu celým Nemeckom zababušení do spacákov kochať skvostnou trhajúcou tzv. spanilou jazdou. Stano nás zasobuje jeho príbehmi zo španielskeho väzenia a ako si do Chorra treba brať oblek, keby náhodou tam mal niekto svadbu, aby sa dalo nenápadne najesť napiť ako inak zadarmo. Po 48 hodinách prichádzame konečne do Selly(Alicante) kde si dávame 5dňovú zastávku. Ubytovaní v kamennom domčeku u Karkulky a Daniely si vychutnávame prázdne údolie posiate kopou skál a chutných mandľovníkov. 3lezecké dni preveria našu vytrvalosť,ktorá je na bode mrazu alebo ešte nižšie, veď po 2mesiacoch čistého boulderingu treba ísť predsa na 40m dlhé dardy, to dá rozum. Tak padajú nejaké tie rozlezovky do 7a na OS, nejaké 7b, 7a+ Fejsis dokonca vydrtí silové 7c na druhý pokus. V sektore Wild Side vyzerá lezenia neúrekom, no tento príbeh si odložíme na neskôr nás predsa čaká Janek Sedlak v slávnom Makinodrome v EL CHorre. A tak sa po týždni na cestách ocitáme po 45kg vynáške priamo v jeho útrobách a v najluxusnejšom bivaku zhadzujeme veci. Medzitým Stano s Lukym nevedia naštartovať, kedže je mokro a tak čakajú do druhého dňa kým preschne a vyrážajú smerom Kajat-Maroko.

A my sa môžeme pustiť do svojich projektov. Janek ma rozlezenú Randy 8a+, jeho kolega z erazmu v Malage, Piotrek pokusuje slávne Lourdes 8a, no a my s Facem obzeráme linky a zatiaľ dávame aký taký rozlez. Hneď v prvý lezecký deň sa vraciam po rokoch do cesty Trainspoting 7b+ a na druhý ho konečne preliezam, kedže pred pár rokmi nepustilo, tak si vravím forma by mohla byť treba skúsiť niečo tažšie. A tak obzerám linky ako Oracculo 7c+, Lourdes a iné skvosty, času je dosť lebo nám počasíčko nepraje a na 4 dni kazí naše lezecké plány. No aj pomedzi kvapky sa ako tak niektoré cesty dajú liezť a tak vyberám peknú líniu, ktorá až tak nezamaká a nie sú v nej včely a síce PORROT 8a. V dvoch miestach sa trápim ako to preliezť, no na tretí pokus keď si vravím a skúsim ešte raz stále problém prebijem, cesta je skrokovaná, no k prelezu ešte ďaleko, ak vôbec. Vytrvalostná darda takmer bez oddychu. Janek sa medzitým vrátil z Malagy a posiela Randy 8a+ do… ahoooj. 6tym pokusom zvyšuje svoje lezecké maximum a púšťa sa do nasledujúcej Lourdes conection 8a+, ktorá sa zapáčila aj Facemu a tak v nej bojujú spoločne. Deň plynie za dňom, nažívame si v peknej jaskyni, varíme na dreve na rošte, debatujeme s partičkou stále sa meniacich čechov, stretávame partiu kolem Lubyho, Kuba, Maroša Červienku a Iva Šaba s Miškou. Z Makina moc nevychádzame a tak sa z nás stavajú akokeby mnísi, po alkohole ani stopy iba z času na čas ku nám zablúdi fľaša vina alebo pivka. Dole do Chorra chodíme iba keď sa po týždni treba už umyť a nabiť telefóny. Ja stále pracujem na projekte menom Porrot a iná cesta ma už nezaujíma. Každým pokusom padám z vyššia a vyššia a zisťujem kdejaké finty a nachádzam kľúčový oddych v strede cesty v tzv. dobrých žabách, kde sa dá ako tak sklepať jemné bandasky. Do Makina prichádza Robo s Kubom, medzitým Janek dáva posledné pokusy do conection, no neúspešne, letenka domov je kupená a tak na ďalšie úspechy už nieto času. Face má doma zas nejaké problémos a tak ho lezenie až tak nedrží, no ako jeden z prvých si vyskúša a dáva novú cestu v makine V stínu pod fíky 7b+. Stano sa vracia predčasne z Maroka a už v stredu 4ni pred našim odletom je v Chorre. Fejsis potrebuje zmenu a tak odchádza so Stanom späť do Selly aby mal bližšie do Alicante na letisko a aby prišiel na iné myšlienky. Ja zas potrebujem vyliezť 8a tak jednoznačne ostávam s nový parťákom Robom Lubym, ktorý  čistí makino a 8a padajú ako zrelé hrušky zo stromov, Lourdes dokonca OS.

Ja dávam už 6ty pokus do Porrotu a stále neviem vyriešiť kĺučovú pasáž, a tak na radu Roba vyskúšam iný program a razom to ide. Hurá tak by som to s natečenými mohol zvládnuť. Ide už len o to prinútiť telo vydržať tie bandasky. Mám na to ešte dva lezecké dni. Vravím si v piatok by to mohlo vyjsť, aby som v nedeľu deň odchodu nemusel byť v strese, no v hlave mi stále zneje akýsi hlas, až posledný deň, čakaj ma posledný deň. Je piatok a ja štandarde rozlez v Porrote a dva ostré, nedarí sa a padám pred posledným ťažkým krokom, ktorý je však kľúčový. Nič tak teda posledný deň sa rozhodne. Robo je už tiež unavený a v nových lezkách dáva Atlas Shrieked 7c+ v „až“ na tretí a Pepe el boludo 8a na druhý. Mne zatiaľ v hlave víri krokosled z cesty Porrot. Prichádza nedeľa posledný deň. V rozleze padám v poslednom kroku a vravím si teraz alebo nikdy, ešte som na prvýkrát tak vysoko nebol, to znamená že telo sa prispôsobilo a bandasky by to mohli ltt vydržať. Psychicky sa mi už nechce znova padať v tých krokoch a i keď som mal v pláne tri pokusy vravím si že tento druhý je posledný. Dávam si hodinku a pol pauzu a idem na to. V prvom kľúčovom bouldríku mi trošku vyhodí pätu no vydverovanie ustávam a pokračujem ďalej, 15krokov bez oddychu a bude vravím si cítim sa dobre a na posledných madlách dva krát preklepnem a prvýkrát držím chyt do ktorého som sa ešte nedostal vyzerá to sľubne, ruky natečené no už v lahšej pasáži nerobím chybu, som v oddychu kde sa dá sklepať do nuly, pretože na záver je ešte nepríjemný krok kde sa dá spadnúť, no to by som bol už denko, klepem 20minút a idem na to plný istoty že nepustím sa po chvíli ocitám v topových chytoch a plný emócií a kriku cvakám reťaz, tak prvé tak ťažko vydreté 8a je tu, visím na lane a vychutnávam si ten skvelý pocit. Chlapci dole mi gratulujú. Paráda, najmä preto že mi moc také vytrvalostné nesedia a ešte vzhľadom na predchadzajúci tréning, fakt super. Posledný deň, posledný pokus, v hlave mi znejú slová, čakaj ma posledný deň…. Je čas ísť domov, radostný veru.

 

Dozvedám sa že Porrot zhodili na 7c+/8a, no pre mňa to nič nemení, vyliezol som svoju najťažšiu cestu a Robo, ktorý tu vyliezol všetky 8a, tvrdí že je to 8a dokonca ťažšie ako dva ktoré liezol. Na stanici v Chorre sa lúčim s chlapcami oslavujeme to pivom a šťastný mastím do Alicante, kde sa nasledujúce ráno stretávam s Facem a počúvam historku o Stanovej legendárnej mega dodávke J, ako si museli vziať zo Selly taxik lebo auto total v hajzli.

Týmto pozdravujeme Stana, ktorý sa nachádza ešte v Selle a držíme palce s jeho subaru.

 

P.S. Nikdy nie je neskoro splniť si svoje sny.