stretnutie s bezmennym

| 0

 Tazko pisat o niecom co sa uz odpremietalo, coho je vsade vela, je to najznamejsie a najotrepanejsie skoro ako Everest. Preto ma k tomu na xxxty pokus dotiahla nuda a chut vyjadrit osobne pocity a poznatky z vyletiku, ktory som min.rok v lete absolvoval. A vlastne aj zivanie tejto stranky. Preto nebudem pisat o hl.meste, nadm.vyske,geologickom zlozeni a kulture. Pisem o smerovani a sirokospektralnosti lezenia mojho a ludi s ktorymi som sa tam stretol. O expediciach, ktore som videl, o cieloch cloveka v tychto horach. O najvacsom nepriatelovi cloveka zvanom Ego atd. 
Ludia maju rozne a zaujimave pohnutky a sny. Mam pocit, ze lezcov sa da delit na min.tieto dve skupiny: dobyvatelov a lezcov. Dobyvatelia su proste dobyvatelia…prvy volny prelez, prvy vystup, prvy Poliak na vrchole, prvy prechod. Preco vlastne prvy??? :O Lezci su fajnsmekri…dostavaju sa do tranzu pri serii pohybov vlastneho tela, kde sa niekedy ani nedycha. Orgazmus pri prekonani sameho seba v najkratsom moznom case pri maximalnej koncentracii. Obe skupiny povazujem za umelcov…tvoria nieco ci uz je to mimo nich alebo v nich. Kazdy mame nieco z oboch skupin menej al. viac, aj ja. 
S cim sa stotoznujete vy? Ja som sa tam stretol s niecim pre mna uplne novym…vlastne s tym preco by som nikdy nesiel na Everest. 
Stretol som sa tam s ludmi, ktori prisli tvrdo pracovat, dobijat nieco, zapisat sa niekde, a kdesi na konci zoznamu priorit….trochu si zaliezt. 
Co som tam prisiel hladat ja? …
Stojim 15 metrov nad poslednym zalozenym camalotom v jemne polozenom rajbase totalne bez stupov a chytov a potrebujem spravit este 3 posledne kroky po nicom k prvemu normalnemu chytu. 5500 m.n.m. Trenie je perfektne, slniecko svieti, citime sa skvele rozlezeny a je to len cista "mind game‘ hra so psychikov proste nenechat sa vyviest z rovnovahy ale uzivat si lezecke pohyby co ta dostane do spravneho stavu, ktory prave potrebujes. Inac letis dole 30m.  Poznate ten typ kroku: Jemne polozena hladka zula treba vymenit nohu lavu za nohu pravu, nedrzite vobec nic… lava noha daleko do lava na plytku oblinu…tak daleko ze to zacina mat docinenia zo strecingom. Ked sa to po 5 min podari jemne ale svizne kopnutie do pravej nohy a ste v chyte. Kazdy raz ked som sa obzrel som zbadal K2, Broad peak, Cogolisu a dalsie sialene krasne veci…prave som prezival svoje lezecke optimum na najkrajsej zule na svete v dych berucej vyske a so sialenymi krokmi daleko nad istenim. Adrenalinu a euforie mam v hlave tolko ze vytlaca vsetok strach a nervozitu vonku. Dokonale!!! 
Odvazny sen o vychutnani si celej linie sa vsak rozplynul. Priroda nam ho tento rok neumoznila.

Kym ludia dobyvali, liezli, hakovali v stenach,..nasi Pakistanski kuchari a pomocnici dole v tabore hrali tiez svoju hru. 
Rivalita je asi najzabavnejsia cinnost vsade kde zije stvorenie zvane "clovek". Chvalili sa svojimi klientmi…ktori sa dostal vyssie tym lepsie. Kde, ako a preco nevedia. Stale mi akosi unikala podstata toho preco tam vsetci boli. Ked som zacinal liezt nechcel som dobit Martu na Dreveniku ale chcel som sa zlepsovat, aby som si mohol uzivat stale krajsie lezenie na stale vyssej hranici obtiaznosti, expozicii atd…cim vacsia sloboda pohybu na skalach.  

Myslim si ze nech je trend vo velkych horach akykolvek a lezci (dobrodruhovia) sa pretekaju o sialenejsi, prvsi, nebezpecnejsi priestup stenou a vobec nezalezi na tom ze akym stylom …len aby sa zviditelnili, je to zalezitost minulosti a prezitok nasich dedov. Myslim si, ze je na case hlupo si neklamat a gradualne zlepsovat sameho seba. Potom clovek prestane prinasat do velkych hor, ktore su TOP lezenia takyto "odpad" v podobe kilometrov rebrikov, lan, a vystupov bez absolutnej hodnoty. 
Vo velkych horach sa da robit uplne rovnake lezenie ako v tatrach al. na skalkach.
Som si isty, ze vacsina "velkych" horolezcov by sa mala vratit z vysin spat na skalky. Aby nezabudli PRECO to vsetko a zacali este raz s tym prapovodnym pohybom, ktory sme robili skor nez sme zacali ako deti chodit. Potom by ich vytvory vo velkych stenach mali viac hlavu a patu a stalo by za to preliezt ich znovu aj inym lezcom.

PS: Moj druhy najkrajsi zazitok bolo prelezenie nadherneho bouldra nad basecampom. Tie kroky fakt stali za to a boli viac koser nez 1000m zumarovania na Trango!