the last call of indian summer

| 0

Presne pred tromi rokmy sme si boli zaliezt  na Ostrve, neuveritelné liezli sme len v plavkach, i ked v okolitych stenach uz mrzlo a padali samovolne laviny aj so svahov menej nez 10° (stacilo ze si zakrical "ja na to seru vole!!)  a z juzneho svahu Slavkaca vytiekol mohutny previsnuty tisicmetrovy lad. Mam pocit ze oslavime vyrocie aj tuto stredu 21. lebo hlasia slniecka. Nuz mozte mi verit, pretoze posledny vikend sme sa s Dzubym fakt poopalovali v nadmorskej vyske nad 2400m. Vo stvrtok sa nalahko brodime dvojmetrovymi zavejmi na "Brncalku" nasich 150 kg zo zeleziarstva a potravin prinasa v neskorych vecernych hodinach kamarat jazvec s rodinkou, ktory zije pod stenou V.Svistovky a privyraba si na zimu nosenim z Bielej Vody. Dam vam nanho cislo ked chcete. Ten vecer sa niesol v bujarej nalade, oslave priatelstva a horolezectva..proste sme si s Dzubym v dvojke (viac hosti na chate nebolo) riadne vyhodili z kopytka. Ein Kozel und ein Radler bitte! Kulisu nam dotvaralo vysvietene okienko do kuchyne kde sa plnily domace klobasy, piekly strudle a podavalo hriatô. Na druhy den sme vstali v skorych rannych hodinach a vybrali sa do nikym neprebadanej doliny ktoru sme pomenovali podla nasho kamarata Bartolomeja "Velka zmrzla" a veru mrzlo. Po tyzdni hrabania sa v snehu, zakladania bivakov a tazkych bojov s medvedmi sa ocitame pod snad najimpozantnejsou a najodstrasujucejsou stenou aku som kedy videl! Nazvali sme ju priznacne Cierny Stit podla zeleno-bieleho sfarbenia v jej spodnej casti. Mimoriadne tazkosti zacinaju uz na upati steny. Najhorsie je prekonat uvodny boulder s dvomi 3mm stiskami ktore treba zviazat do kopy na maslicku a to  so zmzrnutymi prstami. Po prelezeni prvych 50 m ma strhava obrovska snehova lavina a musim sa vyhrabat z pod 20m vrstvy len jednou rukou lebo s druhou som prave pri pade madzoval a ostala mi vo vrecku. Nevadi, na onsajte to predsa nic nezmeni. Dzuby to dolieza za mnou na prvy stand a je pred nami to najtazsie co stena ponuka. Nachadzame stopy po pravekych ludoch, zabite zhnite zelezne hrivny v skare. Takze predsa len! Niekto tu uz bol. Bojujem v tazkom spinavom kute do ktoreho sa da zabit len skoba. Jednou rukou sa drzim mikrolisty, druhou drzim skobu a hlavou ju zabijam az po ocko. Ked vidim co ma caka dalej snazim sa nemysliet na nic ine len na svoju rodinu, blizkych a priatelov ktori ma doma cakaju. V najtazsom kroku cez previs mi v hlave vyhrava skladba "Mama" od skupiny Lunetic a to mi do odkrvenych koncatin vzenie poslednu iskru sily a vitazoslavne zakladam stand. Poslednu dlzku ktora ma dokopy skoro 300m taha Dzuby. Je plna nastrah od nedozirnych hlbin, cez volne skalne bloky a drave zivocichy. Aj na druhom lane si musim v polke lahnut, vydychat a odpocinuty pokracovat dalej. Na vrchole zistujeme ake je Slovensko krasne a ze sme cely zivot zili v lzy (skuste to zopakovat rychlo po sebe :))) ked nas na vlastivede ucili ze nemame more a zijeme v strede Europy. Nie, my mame more a sme ostrov! Schadzame rychlo pretoze chodnik je vyfrezovany a smyka sa. Za ten cas sa toho dole vela zmenilo. Citime sa ako po vzkrieseni z hrobu. Novy ludia, nove jedla, nove moznosti. Novy den. Kedze nas povinnosti volaju spat do civilizacie a Dzuby ma uz v hlave podnikatelsky zamer (vraj si kupi remorker a zacne chytat pri Spiskej Belej tuniaky) ideme si zaliezt len niekde blizko a to na Zeruchove Veze. Kosodrevinovy Tanec za VII sa zda dobrou volbou i ked je lepsie sa drzat chodnikov a srat na skratky.  V skratke sme teda spravili prvy volny prelez Variantu cesty cez strechu na Najciernejsej Vezicke v tatrach za cca 7+ i ked to bolo len preto take tazke lebo sme sracky a Korosvoldov  t anec . Vsetko os                                               i  popad elaviny. pslednu vetu so  pisal s pomocou Dasky ktora vas pozdravuje!!!