Letná sezóna v plnom prúde

| 0

Na stránke to vyzerá tak, akoby „skoro“ nikto z klubu v lete neliezol, a tak trošku zhrniem čo sa udialo za posledných pár týždňov.

Pre mňa to viac-menej začalo spriahnutím sa s postrachom všetkých šmolkov a chlapíkom, ktorý má veľmi hlboko do vrecka alias Maťom Džubyim Džubákom a začali sme pomaly čistiť leziteľné cesty v asi najbližšej oblasti – Bialke tatranskej. Pomedzi výlety k susedom poliakom sme si so Zavakym a cezpoľným Martinom Krasňanským odskočili na Ostrvu a podarilo sa nám spolu (pre Džubyho prvá cesta v Tatrách) vyliezť cestu Dieška-Halás-Marek s veľmi peknou špárou v poslednej dĺžke za 7-.
 
V zostave Ďuro, Ivo, Juši a ja sme sa boli pozrieť na Jelenci, kde sa chlapcom podarilo preliezť  cestu Oči plné prachu (8-/8) a nejaké ďalšie miestne lajny. Lezecké chvíle sme si spríjemnili návštevou majstrovstiev Európy vo varení bryndzových halušiek a navštívili sme aj Banskobystrickú domácu oblasť Harmanec, kde sme si však vyliezli len po jednej ceste a odišli sme domov.
 
Po návrate pracujúceho Jara Beskyda sme opäť naplnili pežotku štvorčlennou posádkou – Džuby, Jaro, Jano Staš a ja a rozhodli sme sa opáčiť pre nás novú oblasť s názvom  Tupá skala pri Dolnom Kubíne. Na prvý pohľad zdiaľky skalka nevyzerala nijak očarujúco no po krátkom zoznámení nám bolo asi všetkým jasné, že máme do činenia z jednou z najlepších lezeckých (športových) oblastí na Slovensku – tvrdé vápno, dlhé väčšinou 30 metrové cesty s ťažkou klasifikáciou nám dali zabrať a tak si ťažšie skalpy odniesol len tvrdo trénujúci Jano Staš v podobe ciest Pre jeden bozk (9-), Libero (9-) a Doňa Maja (8+), ktorú si úspešne zapísal aj DJ Jaro. Obaja s Džubym sme sa dostatočne trápili aj v ľahších cestách a tak sme to zobrali v trošku tréningovo – rozliezacom tempe no podarilo sa mi preliezť podľa mňa miestny skvost Malého princa (7+/8-)  a nejaké ľahšie cesty do 7 sa podarilo vyliezť aj Maťovi. Po dvoch dňoch sme sa rozlúčili s touto „novou“ oblasťou aby sme sa mohli po pár dňoch opäť natlačiť do auta a vyraziť v mierne pozmenenej zostave (Ďuro nahradil Jana Staša) na Jelenec. S Jarom sme mali veľké lezecké plány, ktoré nám ale trošku nečakane zničila zatečená skala a tak sme si zaliezli „len“ v okolí cesty The Bocian Open (8), ktorú konečne po dlhom snažení oskalpoval Juraj Batmendijn a tak ukončil jednu svoju životnú epochu. Džuby si tiež zaslúži pochvalu za jednu z jeho najťažších vylezených ciest- Piť či nepiť (8-).  S Jardom sme sa teda rozliezli v okolí už spomínaného bociana a nanominovali sme sa do cesty Chameleón (9-), v ktorej sme si každý spravili mierne odlišný program a úspešne sme ju prezvárali. Na druhý deň sme sa práve kvôli zatečeniu s Jarom vybrali na susednú malú ale zato dosť peknú oblasť Šturec, ktorá po nepríjemnom začiatku v škaredej sedmičke taktiež prekvapila a vyliezli sme si peknú cestu  Reparát (8), podľa nás tak za 7+/8-. Ja som bol zo seba trošku sklamaný, keď som nedokázal spraviť boulder v ceste Doba ľadová (8+/9- skôr 9-), no Jaro sa nenechal odradiť a preliezol aj túto, veľmi pekne vyzerajúcu linku. Po doplnení LCDčiek a CBAčiek som sa pustil do trošku hrozivo vyzerajúcej Mojej dráhy (9-). S Jarom sme sa zhodli, že je to veľmi pekná cesta, no ani jedného z nás nepustil trošku astronomický krok, ktorého je tam škoda, inač by to bol skvost 🙂 Po tomto miernom sklamaní sme sa kvalitne rozšrubovali vo vedľajšej Čimovej (8) a ušli sme sa kúpať do teplého prameňa Kalameny.
 
Po tejto zatečenej skúsenosti s Jelencom sme sa rozhodli po dlhšom čase navštíviť Mekku východoslovenského lezenia – Turniská. No ešte predtým sme spolu s Jarom zavítali na „novú“ popradsku oblasť s názvom Mostová, kde už mal Jaro vyhliadnutú cestu Bad boy (9-), kde úradovali ruky šikovného dlátkomajstra (asi Kuchyho) a vysekali leziteľnú a celkom príjemnú deväťmínusku, ktorú sme obidvaja so všakovakými slabosťami a čudesnými pocitmi v rukách vyliezli a s vidinou neskoršieho príchodu a odskúšania ťažších práskov sme sa lesom pobrali do bezpečia pežotky (ja som si na rozlez k tomu pridal dobrodružnú Hornú špáru (8, tak za 8-)). 
 
Tak a poďme na Turne. Stará dobrá zostava – Ďuro, Džuby, Jaro a ja sme sa pre nás vo veľmi slušnom čase (asi aj pod 4 hodiny) dostali cez Sabinovskú zmrzku a prešovský Kaufland do dedinky Kojšov. Chlapci mali opäť jasné plány, vyliezť si väčšinu z pekných turniskovských klasík ako Ženské finále, Sklenené slzy, Makšiho, Medvedí tanec či Zlom väz (8-) a Jaro mal tiež jasno, dlhoročný projekt Krv a zvratky (9) už konečne padne. Len ja som nevedel do čoho sa tentoraz pustím. No a tak sa chlopíci rozbehli po ich cestičkách a my s Jardom sme sa pekne rozliezli a poďho Jaro do zvratiek. Chlapci z KE a Spišskej mali nacvakanú vedľajšiu Sám v sebe stratený (9+), ktorá vyzerala v ich podaní dosť zapeklito no Edo nechal nacvakanú najťažšiu pasáž a tak prečo sa do nej nepozrieť? Veď za skúšku ti nestojí, či jak sa to hovorí. 7c aliac 9 je u mňa zakliata hranica a nieto ešte plusko, ktoré som asi na domácej pôde ešte ani neskúšal, ale dajme tomu. Jaro projektoval hneď vedľa, takže sme sa vôbec nemuseli presúvať, chlapci nás povzbudzovali z okolitých práskov a tak nám to aj celkom šlo. Jaro na druhý deň po prekrokovaní celej cesty Zvratky v ostrom pokuse poslal kade ľahšie a tak sa mohol ísť pozrieť do môjho prodžektu. Ja som sa aj napriek prvému skoro bezradnému pokusu nejak prebojoval až hore a nakoniec sa mi túto fakt veľmi peknú cestu s krásnym bouldrom podarilo preliezť na tretí pokus, čiže pre mňa opäť posunutie slovenského maxima ?. Jaro mal veľmi dobré pokusy no mierne zaváhania a strata sili ho tento-krát nepustili až k zlaňáku a tak si nechal program uložený v hlave a na Turne určite zavítame v dohľadnej dobe. V rámci čistenia sektoru som ešte odškrtol nie veľmi peknú Pre rodinu Fishbonových (9-). Úderná kvantitovská dvojka sa dosýtosti vybombila v Zlom väz a tak sme sa pekne krásne Zavaky stajl pobrali okúpať na novoobjavenú priehradu pri Jakubovanoch a koláčová kocka v Sabinovskej cukrárni nemohla chýbať. 
 
Tož asi toľko zo „stručného“ súhrnu uplynulých dní… tešme sa na ďalšie tripíky… 
 
P.S.: našu malú zmrzlinovo-ochutnávaciu súťaž bezkonkurenčne vyhráva Sabinovská cukráreň. Vrelo odporúčame všetkým ochladeniachtivým jedincom.
Stali sa ešte všakovaké príhody… ale zas a znova platí… menej, je niekedy viac… a kto by to tu čítal no ňe? 🙂
 
P.S.2: Fotky sú len ilustračné 🙂 
 
Zdruuuf