prvy volny prelez varianty Orolina alebo 9minus na Volovke

| 0

Aj Volia veza, mega oblubena stena lezcov sa dockala svojho "prasku". Stalo sa to v piatok 13teho, kedy nam s Mirom vsetko vyslo najstastnejsie ako sa len dalo. Rano zamracene na dazd, no po nastupe do steny akoby zazrakom jasno a teplo…az do vecera. Prva dlzka Orolin Kyvala Zeitler..nastup za styry. Druha dlzka sa neisto rozvicujem v sedmickovom sokoliku kde treba rychlo liezt a nezakladat istenie. A sme na rozcesti linii, kde zo stareho Orolina odbaca pod seriu velkych striech "Polsky variant" – technicky lezena cesta. Taha Miro, ktory si to uz v minule pozrel a vykefoval od lisajnikov. Dari sa mu to na Rp a mozem ist ja. Nadherna dlzka kutom s vylezom popod strechu. Vela technickych boudrikov, ale aj "no handy". Odhadujeme na nieco medzi 8-8+. A sme pod najvacsou a klucovou strechou, kde to treba najprv "prehakovat" a odistit. Podujme sa Miro a vyzaklada istenia..naco ho spustam dolu a zaciname nacvicovat. Je to tazke..striedame sa tam skoro 2 hodiny a ked ma to uz konecne pusta a stastny stojim nad tazkym previsom v polozenom terene, smikne mi noha na lisaji a zrazu som spat na stande. Mirovi tam zase nesedi "zaba" v spare..asi ma mensie dlane, no na pokraji vysmyknutia a s odretou rukou to prelieza a v polozenom uz nezavaha. Udelujeme tomu okolo 9-. A tak je tato nadherna cesta otvorena pre dalsich volnomyslienkarov. Bez nitov su tam iba skobky, mikrocok a jeden stary friend na vysantenie sa pre opakovacov. Posledna stvorkova dlzka vedie k ustiu Puskasovho komina, ktorym sa da luxusne zlanit na dva krat pod stenu. Posledny pohlad na peknu liniu a ide sa domov.