mesiac v Tien-Shane

| 0

Kirgyzstan je krajina leziaca v centralnej Azii obklopena Uzbekistanom, Kazachstanom, Cinou a Tadzikistanom v smere hod.ruciciek od zapadu. Hovori sa jej “Svajciarsko Azie” koli jej relativne vyssej urovni zivota oproti ostatnym statom a krasnym horam. Pohybovali sme sa na severe Kirgyzska kde sa tiahne svetove pohorie Tien – Shan (nebeske hory) v celkovej dlzke takmer 2000km. Pohorie sa deli na od zapadu na Talas Alatau, Kyrgyz Alatau, Tersky a Kjungej Alatau a najvyssi Koksal Tau kde vyska kulminuje v 7tisicovkach Chan Tengri a Pik Pobedy – po kyrgyzsky Jengish Chokusu.
Krajina je tazko poznacena ruskym vplyvom, mesta su uplne mlade – komunistickeho razu, vsetko bolo vybudovane za perestrojky, predtym to bola krajina pastierov a rolnikov, asi ako Afganistan. Po prilete do hlavneho mesta Biskek (1mil.obyv.) sme zazili asi najneprijemnejsiu vec a to ked sa na nas vyrojili otravni taxikari, dvaja si nas hned odchytili a chceli obrat o peniaze. Po 15min takmer fyzyckom konflikte sa to nejak vyriesilo; “dobre” pre obe strany;  no tato prihoda nam lezala v zaludkoch este zopar dni. Inac boli ludia zvysok vyletu celkom ok.  Nechali sme sa sprvoti viest starsou knizkou kde uz vela veci neplatilo al.neexistovalo.
Prvy tyzden sme navstivili Kyrgyz Alatau ktory sa rozprestiera v blizkosti Biskeku, konkretne nar.park Ala-Archa. Stity su tam krasne alpinistickeho charakteru, najvyss.hora je Pik Semjonova Tiansanskego 4875m.n.m. Vyslapali sme na pod ladovec Ak-Sai ku Racek hut kde sa daju volne postavit stany odkial sme potom vyrazali na jednotlive tury. Je to vo vyske 3200m.n.m. Hned prve tri dni sme vsak prelezali v stane al.robili male prechadzky koli zlemu pocasiu. Napriek tomu sa na chvilu vycasilo a vystupili sme na Pik Uchytel 4572 a Pik Boks 4291 na ktoreho vrchole nas uz vsak znovu zastihla metelica a hmla. Inac su to technicky nenarocne kopce…po akllimatizacii v tabore je to celkom pohoda.  Nasledoval oddychovy den v Biskeku a presun marsutkou dalej na zapad ku slavnemu jazeru Issyk – Kul co je druhe najvyssie polozene 1600m.n.m  jaz.sveta svojho druhu. (po Titicaca)
Ostali sme na pat dni v mestecku Colpon – Ata kde je vsetko zamerane na turistov, nadherne prirodne plaze s jemnym piesockom, cista voda, vlny, horucavy…no aj zaporna stranka – kopa turistov. Lezi na upeti Kjungej Alatau co je pohorie na severe hraniciace s Kazachstanom. Najvsyssi bod je vrchol Cok Talem 4700.  Nad mestom sa nachadza planina s balvanmy na ktorych su petroglyfy kresby povodnych obyvatelov Sakov . Tam sme si celkom uzivali a oddychovali, ochutnavali sme vsetky speciality zaradom (ja som sa priotravil na 2 dni) a ked sa nam uz zacala lupat koza bol cas zamierit dalej. Mesto Karakol (80tis obyv.) zas na upeti 5tis. hor, uplne nezaujimave miesto, kde sme cakali 5 dni na dobre pocasie ktore uz neprislo do konca vyletu. Byvali sme v Yurt kempe v jurte kde bolo super, inac mesto fakt na hovno..neda sa tam nic robit. Rozhodli sme sa navstivit “slavne” lazne ktore su roztrusene po dolinach Terskeho Alatau a ponukaju termalnu vodu na kupanie. Nieje to vsak ziadne aquacity ale riadny humus ktory som nafotil a do ktoreho by sme nevliezli ani za peniaze. Nas povodny plan bol vyrazit pod Chan Tengri a to trekom cez cely ladovec Juzny Inylchek..no bolo to vopred prehrane… sezona koli poc.skoncila, base camp zruseny, helikoptera odletela na zimny spanok. Navyse sa tam pretrhlo jazero a zaplavilo udolie tak ze vraj to tam bolo dost neschodne. Chceli sme taktiez spravit trek napriec pohorim cez 4 najkrajsie doliny, no nakoniec sme ich navstivili len osobitne. Dolina Karakolska ktora sa rozvetvuje na dve ladovcove dol. Ontor a Kultor. Doliny su tu inac obrovske, dlzka bezne aj 40 km, takze je dobre si z mesta najat aspon osobne auto co najvyssie ako sa da. Drahsia variant je nakladak UAZ ktory ta sice vyvezie az “pod ladovec” no dvojicu ako my to stoji tazke peniaze. Zakempovali sme na sutoku Ontor a Kultor vo vyske 2600m.n.m na nadhernej luke uprostred jedloveho lesa odkial sme mali naplanovane pod najvyss.kopec pohoria Pik Karakolski 5200. Druhy den prsalo tak sme sa len presli do doliny Telety do vysky asi 3200m no bez vyhladu. Na treti den to vyzeralo ze bude jasno tak sme nalahko vybehli az na ladovec pod Karakolsky. Dokym sme tam dosli zacalo snezit, hmla, takze zasa nic z vyhladu. Za vytrvaleho snezenia a dazda sme zisli non stop od ladovca az dole ku mestu 30 km streku do tmy odkial nas zadara uplne nahodou zviezli dodavkou partia rusov .  Nastastie nechybala pohostinnost a vodka, takze zakratko nam to ze sme totalne mokri a vymrznuty vobec nevadilo..ani neviem ako sme sa ocitli spat v campe. Na druhy den sa jemne vycasilo a majitel kempu nam oznamil ze pozbieral nejaku partiu turistov na odvoz UAZom nuz sme sa pripojili. I tak za dost mastne peniaze, ale co uz. Videli sme nadhernu dolinu Djety Oguz, kde v usti dominuju krasne cervene utesy Djety Oguz coz znaci 7 bykov. Skaly su vysoke asi 100m ale na lezenie uplne nevhodne. Je tam aj mensia dolinka zvana Uscelie Dragona co je velmi zaujimave miesto osidlene pastiermy dobytka. V podstate cela dolina je jeden velikansky chliev. 🙂 V zavere Djety Oguz sa na nas stastie aspon nachvilku usmialo v podobe slniecka a vyhladu na krasnu pettisicovku Oguz Basi. Fakt nadherna dolina a hory. Nas vylet sa tymto chylil ku koncu, letenky sme mali prebukovane a na veskerych horach nasnezilo dokonca aj nad jazerom Issyk Kul. Tam sme sa este cestou spat zastavili ale o kupani nemohlo byt ani reci. Veterno a chladno. Cesta domov bola strastiplna, pooralo sa co sa dalo aby sme to mali co najnapinavejsie..ale dojst sme nakoniec dosli…

 

 26 total views,  1 views today