Volia veža : Eštok – Janiga

| 0

Zdruff,

Hlasili posledne dva dni dobreho počasia, a tak sme nevahali a v dvojke Tomek z prešova a ja, sme včera rano udreli dalšiu tatransku stenu…"-) Už od popradskeho nas očami priam hypnotizovala Volovka, kde sme sa dotrepali okolo pol jedenastej, nalozeni vercajgom, zelezom, lanami a ostatnymi vecami… vyslap bol dost zaberak, a tak sme si dali nejake jedlo , dali pol hodky rest , navliekli sa do obleku  čokov a friendov a vyrazili pod stenu… planovali sme v ten deň Eštok – Janiga VI A2, 6+ RP, a Puškášove sokolíky VI… Do Eštoka sme nasptúpili dole na rampe a tak si predlzili prvu dlzku… tahal Tomek, pohodicka o chvilu bol na stande… do druhej som nastupil ja, zacinajúc A1kovou sparou volne za 6. paradne lezenie , pekna pevna skala, slnecno trochu veterno… pohoda… Tomek pri čistení druhej dlžky pustil frienda do doliny , spadol niekde pod nastup… nevadi,… lezieme dalej. potom ho pohladame.. nasleduje tretia dlzka… klucove miesto v previse za A2, 6+ volne, Tomek sada, oddychuje… vylez do rajbasu trochu psycho ale o chvilu bol uz na stande…doliezam za nim flash… cez previs sa klepem ako osika, vymrznuty zo standu, kde zacal fukat dost studeny vietor, davam previs, a vo vyleze do rajbasu chytam krystal velky ako kocka cukru, drzi a tak prepucim cez hranu a je to… radujeme sa na stande kde na nas na stene ziza nakreslena svina… nasleduje este jedna dlzka a sme na vrchole… za tu dobu sa dost zmenilo pocasie… dvihol sa pekne studeny vietor, my obleceni stredne nalahko, drkoceme zubami.. klepeme nohami… rychlo zlanit, rychlo zlanit… hladame zlanak, retaz, podla schemy za vezickou… nikde ho vsak nevidno… v tej zime zlanujeme teda zo slucky Puškášovým komínom.. celých 50 m… zastandujeme, tahame modre lano… nejde., ani cervene… super… zapinam tibloc a leziem hore kominom spat na vrchol… haluz… o 15 min. som hore, pekny komin za 5. Tomek zatial caka dole na stande… prevezujem lano a nachadzam retaz pod balvanom… zlanujem teda dole… tentokrat uz dobre , dame to na dva krat az pod stenu… stahujeme lana a ako na potvoru uholnujem kamen ktory sa roztriesteny ruti rovno na nas… krcime hlavy, kamene presvistali a zmizli v doline… pozerame na hodinky su styri hodiny… vonku zima, sychravo.. zatiahlo sa , fuka… do puskasa asi na buduce.. a tak balime a shadzame k pliesku k veciam.. davame svacinu, oddych a pri oddchode si spomenieme na spadnuty friend… to snad nie… Tomek slape spad pod stenu… a hlada v prichadzajucom sumraku strateny friend, marne… asi ostal niekne zaklineny na policke… kto ho najde, nech sa ozve… a tak sme sa zdrzali asi dalsiu hodku… unaveni a tak trochu rozbiti schadzame uz za tmy na popradske odkial nas berie ujo z hotela dole k autu… Bol to vcelku zaujimavy den,..hehe.. aby sa nepovedalo ze je to vsetko take easy, niekedy to vie byt aj trosku hard. Horydaju zabrat, ale liezt treba a my ako inak lezieme dalej….Nech ziju Tatry…

 27 total views,  1 views today