TATRY – návrat do chrámu ticha

| 0

Zdruff,

aj tentokrat sme začuli tiché tatranske volanie, ktoré sa v nás ozývalo počas celých dvoch dní strávených uprostred ničím nerušenej doliny zlomísk v našich jedinečných Tatrách. Predpoved bola dobrá, a tak sme zo Sakym nevahali a v utorok ráno už šlapali smerom na popradské a potom hore zlomiskovou dolinou. Narazili sme na náš stary bivak, kde sme trávili noc tuším naposledy v roku 2005 ked sme za dažda zlanovali z Plška. No a teraz sme tu, a ide sa liezť… zhodili sme bagle, hodili sa do vystroje a šlapali ešte asi pol hodku pod nastup južnej steny Maleho Osarpanca. Rozhodli sme sa pre Puskaskovu cestu VI, A1 ,RP 6+. Bolo nadherne slnecné dopoludie a tak sme si to uzívali… prvu dlzku som tahal ja, v druhej na Sakyho čakalo klučove miesto za 6+ sokolikom vo vyskobovanej prstovej spare . Saky to zvladol na jednotku a nasledovala tretia dlzka tiez sokolikmi super sparovym kutom na zaver previs co som tahal ja az na rampu..pekna cesta.. na vrchole sme stretli dvojku madarov… azlanili sme dole… boli dve hodiny a tak sme hutali co este v ten den poliezt… nakoniec sme sa rozhodli ist vyskusat do zapadnej steny na prostredny osarpanec Motykovu cestu za V. Nemali sme sice schemu ale linia vyzerala dost jasne … prvu dlzku tahal saky , celkom vpoho kutom s niekolkymi prestupmi v mensich previsoch.. ja som tahal druhu nezaistitelnymi rajbasovymi platnami s niekolkymi prevismi… islo to v celku dobre a tretou dlzkou sme sa dostali na vrchol vezicky. Bol nadherny podvecer.. .slnko pomaly zapadalo za obzor a nam bolo jednoducho fajn… vsade pekne vyhlady na okolite stity … doslova romantika "-) potom sme uz len zlanili do strbiny pod vezou do travnateho svahu ktoreho ubocim sme zostupili pod stenu a potom do bivaku… Noc sa pomaly zakradala pomedzi balvany s prichadzajucim sumrakom , tak sme dali bazanta, tabacik, a veceru a pozerali sa do tmy ako svietia hviezdy. V takych chvilach cloveka vselico napadne… a tak vravim Sakymu…Neviem si predstavit, ze ako sa v takom terene moze pohybovat trebars vlk alebo liska.. same zlomiska, balvany… na to , asi o pol hodky si umyvame zuby a k bivaku sa zvlastne priblizuje blistiaci par oci… svietime celovkou… Liska !!! ty vole… ! liska si to mierila rovno k nam , zacala kruzit okolo bivaku a balvanu na ktorom sme stali… dosla dokonca az na skoro 5 metrov k sakymu a pozerala sa na nho… nechapali sme … po chvili sa vytratila…nasledovalo okamzite zabezpecovanie a zabarikadovanie bivaku, zapchatie vsetkych dier a rychlo sup do spacakov….Noc bola pokojna…. Rano vstavame do slnecneho pocasia… davame zeleny caj, ranajky.. a mierime pod zapadnu stenu…este vahame co liezt… Rybicka- Smid alebo Kyvala-Zeitler… nakoniec ideme do Kyvalu V+ A3 , RP 7. Saky nastupuje do variantu priamo do hrdzavych previsov… nedari sa a po 15 metroch zlieza… netrafili sme nastup… po chvili k nam dorazili Kuro z kamosom z horskej a vravia ze sa nastupuje viac vpravo.. tak davame novy pokus… uz v peknej pevnej platni.. super dlzka asi 40 m  so sparov za A2 alebo 6+, taha ju saky a pocasie sa pomaly zhorsuje… ked za nim doliezam je uz dost zamracene,, prevaluju sa hmly a narazaju do steny… nasleduje rychla vymena na stande a taham druhu dlzku za 7. Ide to dobre niektore miesta su trochu neiste ale pohoda, pevna skala, dobre chyty..vydatne lezenie.. ku koncu poctivej 50 m dlzky mi dosli expresy, ale inac fajn… doliezol som az na hranu… doberam sakyho… radujeme sa.. potom uz len zlanak komarnickeho kominom a sme dole… sme radi… bola to pekna cesta… davame jedlo, triedime matros a schadzame dolinou… padaju prve kvapky dazda, zacina prsat… a tak trielime k bivaku , balime veci a zostupujeme na popradske do vycapu 🙂 Tam uz len spokojni vazime si tieto krasne chvile zivota v horach, priatelstva na lane a sveta Tatier nasmu srdcu tak blizkym. Dakujeme

 

Vylezene cesty :

1. Puškášova cesta – VI, A1 ,RP 6+  (Maly Osarpanec), OS

2. Motykova cesta – V.  (Prostredny Osarpanec), OS

3. Kyvala – Zeitler – V+ A3, RP 7  (Maly Osarpanec), OS