Ôsmi hôrni chlapci,…

| 0

…štyri dni, jedny Turne,…

Ej, ta. V posledných dňoch tu pribudlo zopár serióznych článkov od serióznych ľudí. Preto treba prispieť reportom aj za nás „mladých a krásnych“, aby si jeden nepomyslel, že všetci beháme len za dievčatami. Minulý týždeň sme sa zdohadali a šli sme na Turne. A síce Lanzi, Jano Staš, legenda Ivo a ďuro hájaci farby HK Vabec a priatelia Mišo, Pipo, Miro a Avak [ to sú chlapci od Kežmarku, čo vyčistia každú špárku ]. S Ivom sme dorazili  podvečer ako poslední. Ostatní už poctivo liezli, každý podľa svojho gusta. Ivan hneď sprvoti bez problémov, bez vzdychov vydrtil cestu Vaničky, tuším za 8+. Líška lezie, akoby za to dávali Bio mäso. Ja som tancujúc so Španielkou spadol v poslednom kroku, pričom sa mi obnovilo zranenie členka spred troch mesiacov. Smola. Po zotmení sa všetci pobrali do T2. Za svetla čelových lámp sme si ešte s Ivom vyliezli cestu Evergreen. Opäť sa nám potvrdila naša technická nespôsobilosť k viac dĺžkovému lezeniu. Haluze na štande. Hore to stálo za to. Hviezdy, ticho, tma… Na druhý deň sa každý venoval svojim obtiažnostiam. Za zmienku snáď stojí Ivo a Karin, Lanziho znefunkčnený prst a Janove nacvičovanie cesty E55 za 8, v ktorej sa nakoniec vystriedali všetci okrem zraneného Lanziho a Iva. Ten už ju má dávno za sebou. Večer sme sa svorne vybrali do centra diania Kojšova, kde veľmi dobre Faba poznajú. Posilniť sa milou, kofolou, zasmiať sa na stretnutí miestneho klubu mladých dievčat, zrejme zameraného na posilňovanie stehien, hajde naspäť. Tretí deň začal až niekedy okolo obeda. Ivo nevyhral pivo v motivačnej stávke s Janom, ktorý preliezol nacvičenú E55 na prvý pokus. Gratulujeme. Okolo šiestej sme zbalili, nechali Jana aj s radami od Jeňa trápiť sa v klenbe a odišli. Smer Ružín. Pohodový večer na pláži. Skoro ráno nás zobudil jemný letný daždík, hneď sa však aj vyčasilo. Šou mohla začať. Celé dopoludnie až do skoršieho popoludnia sa nieslo v znamení skokov z mostov. Vymýšľanie nových kúskov, vzájomne povzbudzovanie. Chceš mať redbull prilbu? Poď, to dáš. Okolo tretej sme sa plní emócií pomaly pobrali na stop domov.

Na druhý deň som sa ráno zobudil s takmer nehybnou nohou. Na rontgene zistili ze som to mal vtedy pred 3 mesiacmi zlomené. Fajne. Zase si dlhšiu dobu nepoleziem.…pornopôrod.      

                                                                                                                        ďuro