Šaky a Fejsis v Rumunsku

| 0

Šaky hybaj zajtra do Rumunska, znel v telefone Fejsisov hlas. Hmm, chvilka rozmyslania, ta ja nepojdem, ta idem, sak sa aspon rozleziem a v Rumunsku som este nebol, takze si vyciarknem dalsiu krajinu zo zoznamu nenavstivenych. Po nocnych zaludocnych bolestiach, napriek vsetkemu vyrazame smer Michalovce kde preskakujeme do Stanovho auticka a frcime nahanat Rastov karavan smer Hungary a Romania. Na H/RO hraniciach prebieha vsetko v poriadku, nikto nechce ziaden uplatok ani oblicku, nedajboze iny organ. A tak vivat Romania. Prasime si to dedinka za dedinkou do Satu Mare a dalej k Baila Mare kde ma byt prva lezecka oblast. V nocnych hodinach kampujeme kde pride, co je vyhodou v Rumunsku ze kde lahnete tam spite. Akurat sme sa bali aby sme sa rano nezobudili bez oblicky J. Rano nas zobudza slniecko a chlapi idu pozriet kde su tie oblasti, usudia ze nic moc ze skaly daleko, tak sa presuvame radsej do najvacsieho kanonu v Rumunsku a najvacsej lezeckej oblasti do Lacu Rosu (Red Lake), Červené jazero. 350Km nám trvalo prejsť celý deň. Cestou sme stihli odpáliť výfuk a tak sme mali skvelý tunning zadarmo vrrnnn, wwwrrrrrrnnn. Čoky sa nám veruže zišli, mohli sme nimi prichytiť vyfuk, ktorý ešte provizorne zahačkaný zvládol tých pár km. Utorok ráno sa nám naskytajú nádherné pohľady na steny v kaňone. Zhaname sprievodcu po skalách, no to je viac ako nemožné, a tak  v servise výfuka ideme na blint k najbližším skalám od cesty. Nachádzame samé prásky od 8a , presúvame sa výššie a tam už odtiažnosť je príjemnejšia no ešte stále to nie je ono samé 8čky v platniach, dačo za 7 a pá 6tiek, nuž čas pokročil a ked si chceme este zaliezt neostáva nič iné, len ostať a liezť tu. Je 21.7, čiže je Šakyho a my si konečne vychutnávame prvý dotyk s Rumunskými skalkami, na rozlez ťahá Fejsis dve 6, a 6+ a ja si to radšej dávam s na TR, lezie sa mi dobre, len ten morál treba chytiť. Následne Fejsis vybojoval delikátnu 7+ v platni takmer bez chytov a stupov, mne s dvomi odsadmi sa to podarilo tiež. Na záver ešte pár sedmičiek a hajde dole na jedno Rumunské pifko. Po celom dni chutilo báječne. Večer sme dali vínko a padla aj fľaša hruškovice, na ten prvý lezecký deň. V Stredu ráno usudzujeme že bez sprievodscu to nemá zmysel a pobehovať po kopcoch a hľadať sektory jak splašené kone by asi nebolo to pravé orechove, a tak Fejsis vybombi ešte jednu 8- a následne  sa lúčime s Rasťom a jeho rodinkou a vyrážame smer TURDA, do oblasti z ktorej máme sprievodcu do Cheila Turzii. Po ceste plnej kočovných cigánov, tu prichádzame za tmy, rozkladáme stan a čakáme čo prinesie ráno, skaly vyzerajú dobre a blízko. Rumunsko je pekná krajina, jedna veľká dedinka, všade, lúky lesy, domčeky. Dorozumieť sa je síce ťažšie ale jak sa vraví vychodnar še v švece nestrací a tak sa na smer cesty pýtami štýlom „hej, na kruhaku dze?“ a posunkami zisťujeme kadiaľ dalej, väčšinou to funguje J. Na cestách v mestách a dedinách pobehuje veľa psov ktoré si to režu priamo stredom cesty, takže treba dávať pozor keď nechete na večeru guľaš.

            Ráno vyrážame už so sprievodcom v ruke k prvému sektoru. Za vstup sa platí          3Lei (cca 22,5sk), no horolezci majú výnimku. Rozliezame v cestách od 6 do 7, Michalovčania Dávid so Stanom lezú s nami a poobede dávajú výkvas v kaňonom prelínajúcej rieke, zatiaľ čo my s Fejsíkom sa lopotíme a hľadáme previsnutú jaskyňu, bo Fejsis chce po madlach do kopca. Ku večer nachádzame jaskyňu s pomocou dvoch miestnych lezcov a začína sa nám tu páčiť. Fejsis sa ihneď nanominuje do ťažkej cesty za 10- v masakralnom previse. Podarí sa mu to nakrokovať, že zajtra dá pokus. Medzitým vyberáme nejakú 7+/8- Mo Pralo tiež pekne do kopca, Fejsis to natiahne no po celom dni už len AF, a ja idem dať pokus že dokade dojdem. Cesta v skutku nádherna , same madla, tu kelňa, ta, dvere z mikrovlnky, vedľa zas chytáš rúčku z lopaty, no a tak stále ďalej, pomaličky nateká, no som TR a vravím si keď som pri treťom nite že dám k 4tému, pri 4, že k 5tému kde sa mi podarí vytklepať a na prekvapenie dávam celú cestu TR, z čoho mám obrovskú radosť. Fejsis na TR potom povypína a môžeme ísť s dobrým pocitom do campu. Camp je zadara ako inak, a tak večer klasika, pohoda klídek tabáček, Som veľmi rád, cesta ktorú som dnes dal mi ukázala, že sa môžem vrátiť a že ruka sa už ako tak zotavila, dosť ma to psychicky povzbudilo a to je hlavné, lebo everything is in your mind (všetko je to v hlave). V Piatok mastíme do jaskyne vyliezť svoje cesty. Fejsis dá RP Mo Pralo a ja sa chystám na PP pokus, ktorý však končí pri treťom nite, nevadí snaď nabudúce. Tak doliezam AF, Fejsis si to zopakuje a vycvaká a pripravuje sa na pokus do 10-ky. No lezieme už tretí deň, čo sa prejaví na ubudajúcej sile a tak si to Dávid nechá na budúce. Prichádzajú Michalovčania a tak debatíme a lezieme ľahšie cesty v jaskyni. Večer k nám zavíta Rasťov karaván, grilujeme, popíjame vínko a užívame si posledný večer pred odchodom do Rumunska. V sobotu ráno máme 2 hodiny lezenia, čo využívame a lezieme pekne cesty od 6 do 7 a konečne som sa rozliezol a ťahám aj ja. Zaliezol si aj Rasťo, s ktorým sa lúčime, lúčime sa aj s jeho rodinkou a zavše sa chichuňajúcimi deťmi a vyrážame pomaly na rodnú hrudu. Rozliezli sme sa celkom pekne, videli pekné sklané oblasti a snáď sa tu ešte niekedy vrátime. Pekná krajina plná prírody.

Tož aši ja, ne ja , ano Šaky. Horám zdar.