Lanci a Za Vaky – Letanovce

| 0

 Zobudili sme sa v chmurave zimne rano plne poletujucich chuchvalcov. Nechcelo sa nam ani len vychcat. Mnoze do Tatier teda asi nie, nuz je tu nas priatel Letanovsky sopel, ktory nas v takychto tazkych casoch prituli holubatka. Apostola Lukasa, ktoreho to bola prva skusenost a mna, ktory som uz viacej vidiel zamordoval.  Sopel okupovalo mnoho dalsich nadsencov, nuz som pozbieral vsetku odvahu a zivotnu inspiraciu a zautocil na drajtúlový mixik po jeho lavici. Jedna sruba, potom nit, uz mi nepomoze nik. Nad previstekom mi zrazu ta vzdialenost medzi nitmy prisla dlha (teda len pre moje bandasky) a hoc som ho mal rovno pred nosom aj expresku uz cvaknutu stala sa nesuhra medzi isticom a istenym a namiesto povolenia lana nastalo lana doberanie. Neostalo mi nic ine, nez zavesit zbrane na klinec (do expresky v nite) a odskocit si trosku nizsie do miest, kde som predchvilou zacinal. Macky zamnaukali. Vysplhal som spat. Pri bandaskovitom pokuse vo vyleze mi spadla zbran; som rad, ze nie do Hornadu; nuz som to s radostou previazal a nechal inym. Potom sme uz konecne zacali liezt lad. Lukasovy sa to pacilo. Liezli vedla nas nejaky dvaja podnapity chlapici. Stacila im jedna sruba na celych 25m ladu. Hore vo vyleze by to bola zemovka. NIekomu je fajne 🙂 nemusi tahat cely batoh, staci mu len sedak,lano,jedna sruba a jedna expreska. Boli to Jano Čech so solulezcom. To mi potom vysvetlilo uplne vsetko. U ciganoch sme uz nezapadli, dosli sme do Lubovne uplne stastne, plny zazitkov hoc to bol len taky kratucky vyletik. Ladom zdar!

 22 total views,  1 views today