Expedícia Karakoram 2008 – prvá časť.

| 0

 

Expedicia skocila, sen sa rozplynul, aby sa mohol narodit novy. Sedim v aute s kamaratmi a cestou z letiska domov do SL sa mi do oci tisnu slzy a ja placem ako ked malemu chlapcovi zoberu hracku. Idem domov, uz nie som v krajine nekonecnych hor a ziadnych starosti, v krajine  slobody a nadhery, ano opustil som udolie Charakusa valley, lezecky raj, kde clovek nadchnuty tolkou nadherou stara sa len o to aby tu nadheru vyliezol a pokochal sa celym tym okolim zazracnej krajiny. V myslienkach sa vraciam spat do zakladneho tabora a k tomu ako to vsetko zacalo. Zacali sme vo Viedni, kde sme sa ako tak dobalili a prijemnym letom opojení vinom sme doleteli do Dohy v Qatare, odkial sme presedlali na ine lietadlo a pristali v hl.meste Islamabade. Nasledovala dvojdnova cesta do Skardu po uzasnej Karakoram highway, ktora ponuka krasny pohlad na majestatnu 8000ovku na Nanga Parbat. Cesta vdaka dobrej partii prebieha v pohode a o zabavu je vzdy postarane. V Skardu prebalujeme material do 25kg batohov, Erik so Suskym lezia s teplotami, kvoli zaludocnym problemom, no kym vyrazime tak sa zotavia a mozme  sa teda vydat na cestu jeepmi do poslednej dedinky menom Hushe. Hushe je krasna malebna dedinka na zaciatku Charakusa Tsarak Tsa doliny, v preklade Velkej Studenej doliny, kde sa krajina uz meni a my mame moznost vidiet krasne hory  v jej okoli, ktorym kraluje 7000ovka Masherbrum. Nasledujuci den naberame 76 nosicov a vyrazame na 12hod pochod. Po 3hodinach sa nosicom nechce a tak taborime v campe Seitcho, a sme aj celkom radi, pretoze unava sa zacina prejavovat. Dalsi den vyrazame skoro rano, idem prvi a o hodinku ma predbehnu vsatci nosici a mne sa ide dost tazko, trosku zaludocne probleme, niekde v 4000 ma zacina boliet hlava, Slavo mi dava nieco proti bolesti a spolocne pokracujeme po ladovci a okolo 3tej prichadzame zniceni do nadherne situovaneho BC. Tolko lezenia kam len oko dovidi a lezenia poriadneho, pretoze su to riadne maratonove steny, ci uz K7, alebo majestatna stena K6 a K6 west. A tak sme sa do nasho stenoveho maratonu pustili aj my a vyrazili sme hned v prve dni ked nam pocasie este prialo. Erik so Suskym vyrazili o den skor. Kedze mna bolela hlava odychol som si a vyrazil za nimi. Vybrali sme si 1500m vysoku stenu Sheira peaku v masive zapadnej steny K7. Erik so Suskym natiahli prvu dlzku A2 a spolocne sme zavesili portal ledge asi meter nad zemou.Tu budeme par dalsich dni spat. Nasledujuce 2dni lezieme, krasne spary na lezenie ale i hakovanie, sirociny na najvacsi camalot, kedze mame len jeden a jeden mensi, trebalo si ich posuvat a tak prvych 15metrov visim stale len v jednom. Po dvoch dnoch lezenia mame za sebou 5dlzok, pocasie sa kazi a tak ideme trosku opuchnuti a zniceni z vysky (kedze sme neboli este aklimatizovani) do base campu a robime dobre, pretoze sa zatiahlo na 6dni, pocas ktorych sme len jedli, hrali karty, citali knizky a hutali co a ako dalej. Pocasie sa sice nezlepsilo, no bolo tak polooblacno a kedze casu na taku stenu bolo malo museli sme vyrazit. Je to skutocne drina, vyslap s baglami pod stenu, spociatku 4hodiny a v zavere nam to trvalo hodku a pol, nuz sila zvyku, dalej samotne jumarovanie v 5000m, kde da clovek desat temp a fuci jak lokomotiva no a samotne lezenicko, proste dokopy riadna makacka. Lezieme dalsi den a pridavame opat dve dlzky, Erik hakol 20m a ja bojujem v kyvadle hakovanim dalej, az sa dostanem do spary a tam uz to ide. Dalsie dve dlzky za nami je vela hodin, odfixujeme dlzky a zlanujeme dole. Rano jumarujeme 7dlzok co nam da poriadne zabrat, nasleduju tazke dve dlzky a zastavuje nas ladova spara, Susky jumaruje hore a nesie portalledge, Erik mu ide na pomoc ja zatial naberam vodu, o 10tej v noci skladame postel a okolo polnoci najedeni ideme vychutnat prvu noc nad zemou, dobiti zaspavame ako batolata. Dalsi den prelieza Erik 30m a zastavuje nas vyladneny kut, nemame zbrane a tak ideme spat dole na postel. Susky doniesol dalsiu svinu a bude celkom sranda natrepat sa a pokusit o spanok v trojici na posteli.Ale nejak sme to zvladli a rano nas cakal ladovy kut, ktory sa podujal vyliezt Susky, no po prvych 4odlezenych metroch Susky hodil drzku do standu a tak sa menime, ide skusit Erik a ja idem  dole naberat vodu z kvapkajucej steny(svata trpezlivost). Erik nabije dva nity prelezie klucovych 6m  a kvoli zhorsujucemu sa pocasiu ideme do BC, i ked mne sa moc nechce a najradsej by som bol v stene. V BC stravime den, vyzistime kto co vyliezol, Andy s Durom vyliezli asi 1400m hreben do 6c, Slavo, Vlasto a Marek su na 9.tej dlzke, a dalsie ranu sme uz opat v stene a caka nas klucovy ladovy kut. Dalsie rano sa pokusim tuto ulohu splnit a preliezt ladovy kut s tenkym a uzkym ladom a pod nim tecucou vodou. Nieco pred obedom nastupujem s mackami jedohrotovkami a s cepinmi prekonat ladovu prekazku. Prvych 6 odistenych metrov sa zoznamujem s lamavostou ladu a dodavam si odvahy, dalsich 8m sa zaistit neda a tak davam len pre dobry pocit do vodnateho ladu srubu a fucim ako po zabehnuti maratonu, no oddychovat sa neda lebo mam pocit ze kazdu chvilu ten kusok ladu spod mojich noh odleti a tak leziem dalej az sa konecne dostavam k skale kde sa  da zaistit, nasleduje trosku mixova pasaz a opat lado sneh, v zavere este trosku problemy v spare, prehodit sa cez prevej a mam to za sebou, asi tak 40m dlzka za M7 je za mnou, fakt dost husta, bolo to asi aj tou vyskou, ale urcite jedna z najtazsich mixovych dlzok ake som liezol. Som na velkej polici, konecne von z komína. Dalsiu 55m dlzku, uz skalnu vytiahne Erik, sme na dalsej mini polici na dobrom fleku pre portalledge, a tak zatial co Susky jumaruje hore so svinami, Erik mu ide na pomoc a ja zatial bijem nity na zavesenie postele. Po svinskych peripetiach so svinami okolo polnoci staviame postel, varime jedlo a opat v 3ici snazime sa zaspat. Rano lezieme tazky traverz , Erik ho vybojuje po jednickach a ja si pri jeho vyberani krasne zalietam, ked mam vybrat posledny a vidim trajektoriu letu do kyvadla asi tak 15m moc sa mi nechce, ale vtedy v takych situaciach su tu kamarati aby Vas povzbudili a tak mi Erik krici: neboj nic, zahres si a skoc, a tak dam na jeho radu vyberam frienda   a uz letiiiiim, do pi..iiiiiiii.uaaaaaaaa, uf, uchvatny let, super mam to za sebou, doliezam hore, dam este jednu dlzku a pre dnesok balime. Pre zle pocasie za sera zlanujeme dole a za svitu mesiaca kracame dole do BC. Dozvedame sa ze Andy roztal lytko a Gabo mu  to 10timi stehmi dal dokopy. V BC stravime jeden oddychvy den a kedze pocasie nie je az take zle hned druhy den rano jumarujeme  hore 11.dlzok, dufam ze uz naposledy, ze uz to dame alpsky, ved vela casu nam uz neostava. Hore zazivame fantasticky vecer pri zapade slnka, fotime a vychutnavame si skvele pohlady na tak uzasne 7000cove okolie hor. Fantasticky pocit slobody ako z rozpravky v stene 600m nad zemou, pred vami sceneria ako z najkrajsich himalajskych fotografii a prave vy ste jej sucastou, sucastou nekonecneho vesmiru a prave v tej chvili neexistuje nic len blazeny pohlad, vasa dusa je stastna, je stastna v horach, pretoze zije, zije a naplna svoj sen.

Rano v nedelu trinasteho jula nastupujeme a naplname svoj sen dalej. Rozhudujeme sa liezt kominom vpravo, pretoze rovno je to hladke a vlavo sice za 4, ale neskor to vyzera nelezitelne. A tak jumarujeme hore, Erik zrazu zacne zjapat ako o zivot, po chvili vysvitne ze lano bolo seknute a ze visel len na dvoch pramenoch, nastastie sa chytil skaly a spravil uzol, uf neprijemna situacia, zrejme ho v noci sekol letiaci suter. Dalsi traverz leziem ja a po nom  asi 50m komin so zamrznutymi kamenmi a v snehoch, v lezkach nic moc ale nakoniec to preliezam volne a vidim ze uz len dlzka nas deli od vysnivanej police odkial uz chceme ist alpsky, a tak robim stand a pripravujem sa na dalsiu 16.dlzku a este netusim co ma v nej caka… . Pokracovanie nabuduce, uz coskoro.

 

                                                                                                                                                                                                                   Šaky

 19 total views,  1 views today