Nadpis

| 0

Nič sa nezačalo 03. júla a 04. už vôbec nič lebo v SL sa nič nedeje. Tak sme išli do Nórska. Hlava plná plánov, ale stopárska tabuľka a batoh je kombinácia krutá ako zo SARSU. Isté stopárske trable a boli sme v Prahe v noci u Bura, neskôr v bajkerskej Kodani pri Marekovi. Keď chcete nájsť fakt pekné tety na bicykloch tak hurá do Kodane… Oslo… a sme v Jotunheimene u Maťa Funachu Michnu kde sme prišli na to, že som zabudol (som je Ivo) tropico na Stana. Stravili sme dva dni v Chujave lebo počasie tam nebolo najlepšie. Ďalší plán: na sever za polárny kruh, kde sme s mapou 5×5 cm prešli v celku zaujímavý NP Moysalen na súostroví Vestralen. 1000 metrové vrchy podobné Tatrám, ľudia nikde, značky kde/tu. Tu sme natrafili na zaujímavý Nórsky fenomén samoobslužnú horskú chatu, kde je každému otvorené, kde si môžeš navariť, vysušiť veci a prespať. Platí sa… spoliehajú sa na česť návštevníkov. Počas dvoch dní turistiky sme nestretli živej duše akurát nejaký ten kvašňak a tu zrazu zčista jasna héé reku Slováci a to v noci o druhej (celý deň je tu v lete vidno, dokonca aj v noci – polárny deň). Na ďalší deň zostup cez fajn fjord naberajúc kurz ostrovov Lofoten. Lenže do stopárskych plachiet neveje vždy priaznivý vietor, hlavne keď idete do A. Ale ako vždy, podarilo sa. Neďaleko A je jaskyňa s 50 metrovým vchodom a s 3000 rokov starými maľbami (komunistický futbalisti). Pome. Výprava začala o 15:00 spôsobom čučoriedky, DWS, tulene, čučoriedky, 10 metrové mäso na mori, panenské pláže, čučoriedky a sem tam by sa zišiel aj čakan. V jaskyni sme o 03:00 ráno a je tam napodiv tma. Chvíľka hľadania a už sledujeme zápas, za chrumkotu Bebe keksov… Strastiplná cesta späť počas prílivu po trávičkovských útesoch, vodopádikoch, keďže všetci ľudia tu chodia na lodi so sprievodcom. O ôsmej ráno po sedemnástich hodinách staviame stan, spíme a zobudíme sa viacmenej až po 24 hodinách. Začalo pršať, takže na Juch zbierať jahody a neskôr navštíviť niektorý z NP v tejto oblasti. Do oka nám padol Dovrefjell krajina pižmoňov – teda tvorov typu krava s bujarým ochlpením. Nasledoval štvordňový prechod planín a najvyššieho vrchu Snohetta 2258 m. n. m., dokonca s malým ľadovcom. Kto čítal Tolkiena, tomu sa vybaví v hlave Rohan. Počas celej cesty sme videli množstvo zveri, teda dva vtáčiky, ktoré žili priamo na vrchole Snohetty a živili sa zvyškami po luďoch , čiže HDP turistického ruchu. Po zistení, že má týždeň chcať a skoro týždeň predtým chcalo furt, sa nám už chcelo odísť za teplom a chlebom s vajciom a cibuľou. Zase nejaké tie návštevy a akcie typu prebeh trojprúdovej diaľnice Berlín-Praha o druhej v noci. A po 40-tich dňoch túlanice sme doma. Srdečná vďaka všetkým, ktorí nám pomohli – chlieb, zmrzlina, coca-cola, sušená ryba, hrášok, sardinky v oleji, vajíčka, buchty, pivá, cappucino, nocľah… Ďuro alebo Ivo