Andezitové dobrodružstvo, Vtáčnik – Hrádok

| 0

 

 

Zima pominula a my skalolezci sme sa tomu náramne potešili, pretože skala je suchá, vonku je príjemne teplo a ochabnuté horné končatiny nariekajú za poriadnymi chytmi. Vybrali sme sa v zložení (Fejsis, Yusi, Šaky, Baška a ja)  do jarnej oblasti na Hrádok do Vtáčniku, kde sa da liezť asi najskôr, pretože skala je andezit a obrátená na juh. Krásna 100m vysoká sopečná hradba zasadená v hustom dubovom  pralese neďaleko Prievidze. Cesty sú hlavne viacdĺžkové odistené tak akurát, no nechýbajú ani celkom slušné odlezy, niektoré klasiky len po vlastnom, alebo sem tam nejaká nahnitá skoba. Hneď po príchode Yusi naliezol do nejakého strašne ťažkého projektu (pomýlili sme si s vedľajšou 6tkou) načo zhodnotil že to za 6 nebude, potom sa tam potil Fejsis a ako správny papagáj aj ja. Už sme sa zľakli že sme taký slabí, alebo že tam je tvrdá klasifikácia, no okolití lezci nás uistili že je to len nejaký ťažký projekt. Po tomto prvo nepríjemnom styku s hrádockým lezením sa vrece s krásnymi cestami celkom roztrhlo a čapali sme jeden krajší andezit za druhým. Kvantitou ani zďaleka nie ako na turňatlone, ale boli to fasa chvíle. Nohy krásne držia na trelko, super bouldriky a vyvažovanie tela v platniach po horizontálnych lištách, bočákoch, dierkach… . Prvú noc sme s Košičanmi navštívili miestnu krčmu a spalo sa priamo pod skalami v krásnom kempíku medzi bouldrami.Kultové miesto!!! V sobotu sme všetci vyliezli jednu z najkrajších ciest v oblasti a to trojdĺžkovú Direttissimu 7, s úchvatnou expozíciou a závratným zlanovaním ala opička na gumičke. S Fejsisom sme  okrem iného naliezli aj do dosť špecifickej hrany na pravo od legendárneho Delíria 9, no celé nás to nepustilo. Oblé hrany mi nejak nejdu. Vykompenzovali sme si to v nedeľu v dvojdĺžkovom Aperitíve , 8, ktorý som dal s jedným odsadnutím a znova sa zamyslel nad svojou technikou. Šaky s Yusim vyliezli krásnu Dvojšpáru 7-, kde záleží či použiješ obe špáry alebo jednu. A na záver si dali Volkov Comander v spojení s Dračím kútom  až dohora, kde sa Šakymu po črevných krúteniach konečne uľavilo na hornej polici. Uvažoval síce o tom už na druhom spoločnom štande, no jeho altruistické cítenie s ostatnými lezcami, ktorý by to prípadne šli liezť bolo na mieste. Na záver sme všetko pobalili, rozlúčili sa s oblasťou, nasadli do našej šlehy a hopsa horsa domov. Niečo sa podarilo nafotiť tak si to užite. Horám zdar.                                                                        

                                                                                                          Zavaky.

 21 total views,  1 views today