Deň Bláznov, 5+, A3. 1.apríl. 2008.

| 0

V nedeľu poobede sa začalo ďalšie dlhé tatranské dobrodružstvo. Po poobedňajšej prechádzke do Hlinskej doliny pod masív Hrubô, zabivakovaní sa a vylezení cesty Komínom a žľabom na Prednu Garajovú lávku a teda po celkom peknom dlhom brodení v snehu prichádzame do Smokovca, kde si so Zavakym a s Baškou dávame čo to pod zub a zapíjame pivkom. Po tomto alpinistickom záťahu som už ale dohodnutý s Erikom na zajtra na ďalší, a tak večer balíme matroš k mojím trom J skobám pripájame ďalších Erikových 20, veď sa nám na tie strechy zídu. Ostávam spať na horskej. Budíček ráno o 4tej, no super, po včerajšku som tak zrelý na celodenný oddych a nie na lezenie, ale treba ísť, keď človek chce, tak sa prinúti. O 5tej vyrážame našťastie autom na Hrebienok a okolo pol siedmej striháme kto pôjde Veverkáč, no a vyšlo na mňa. Tak 4 šruby, batoh a môžem ísť, ľad treba prebehnúť veď sranda začne až hore. Dnes je 1.apríl a teda Deň Bláznov, ktorý si my dvaja aj podľa názvu patrične bláznivo užívame. A asi aj preto mi po ôsmych metroch, pri vŕtaní druhej šruby ďalšie dve spadli, takže skoro sólo až do hora. Po vylezení ľadu, ešte jedna dĺžka a nieeeeeee, zase žľab, po tých včerajších 600m v žlabe, teda nič moc. Balíme laná a až pod strechu lezieme sólo v posledných metroch 4kové lezenie. Erik vyrába štand, chystá veci na hákovačku a visiace bláznovstvo môže začať. Hmm, Erikovo hompáľanie v rebríčkoch, zatĺkanie skôb pozorujem zo štandu a teším sa na ich vyberanie. Erik sa vybláznil a strecha je za nami. Vyberám za Erikom istenia a bojujem so skobami, no našťastie všetky si dali povedať a tak dĺžka čistá. Jumarujem hore na štand a moc mi to teda nejde ale snažím, sa nič to ako prvý tréning celkom dobré. Erik potom pokračuje trávnato-skalným kútom za 5+, kde reve ako jeleň v ruji, kvôli odmrznutým prstom J.Prichádzame hore na rampu pod ďalšiu stenu a problém č.2. Je štvrť na dve a obidvaja cítime že to bude na tesnotku a zostup po tme. Erik sa popasuje s ďalšou kratšou dĺžkou za A1 a tak sa dostávame na policu pod previs a rad je na mne. Obúvam lezečky, pre prípad že to pôjde voľne, no v tom nie až tak vyzerajúcom previse, s pár lokrami to fakt nešlo. A tak hákovanie v mojom podaní mohlo začať, friend trime, dobre, ďalší, ok, teraz skobu, to je istota a tak sa krok po kroku suniem hore, z čoho je Erik na štande mierne zúfalý, ale rýchlejšie to proste nešlo. Asi po hodinke som na ďalšej polici a A2 mám za sebou. Erik nadávajúc na batoh, keďže zobral aj môj, jumaruje hore. V polke ťahám batoh hore a Erik už pohodlne dojumaruje. Tak vyzerá to na poslednú dĺžku a budeme hore. A veru tak z posledných síl Erik hákuje na jedničkách a nedržiacich nožovkách poslednú A2 dĺžku a ja stepujúc v lezkách na štande  ho tlačím očami hore a skoby tisnem očami dnu, len aby vydržali. Nakoniec to Erik dobojuje a vylieza do kosovky. Super, konečne sa môžem hýbať. Zruším štand, no jedna skoba nejde, nuž, čo už treba dačo nechať v ceste. Vyzbieram dĺžku, no mojej únave padne za obeť aj ďalšia skoba, ale nevadí, dojumarujem do kosovky a som rád že sme už preč zo steny. Je najvyšší čas, je pol ôsmej a začína sa stmievať. Vyberám čelovku a v kosovkách doliezame na vrchol. Zostup párádnym kráľovským žľabom, sneh je super a tak sa nám ide celkom fajn. Cestou debatujeme o cestách necestách o dnešnom dni, o tých bláznoch horolezcoch a keďže sme nimi aj my a dnes je 1. apríl, náš deň, nech sa teda páči na 2. veži Birkenmajerovho piliera Vás čaká DEŇ BLÁZNOV 5+, A3, 13hodín, Erik Rabatin, Daniel Šak.