Na vrchole El Misti – 5822 m

| 0

Hola amigos !!

takze opat v uzasnom a neprekonatelnom Peru !!! po skoro nekonecnych mesiacoch v dubline sme sa rozhodli dat si trochu brejk a poobzerat sa aj po nejakych horach.. a kedze Dodo lezie uz na Dhaulaghiri a Saky s  tlupou dufam ze uspesne na Madagascare nezahalame ani my.. hory su hory a peru ich ma veruze dost.. po opraseni mojej zakladnej znalosti spanielciny a s mottom  : umenie zit je umenie cestovat, smerovali nase prve kroky  do Cuzka a jeho okolia, presnejsie do Valle sagrado – posvatneho udolia kde sme si obhliadli klasicke Inske ruiny miest Pisac,a Ollantaytambo a  Anetta stihla navstivit aj legendarnu citadelu v udoli rieky Urubamba – Machu Picchu.  Kedze ja mam tuto navstevu uz za sebou, urobil som si vyslap do davneho inskeho lomu nad udolim a tak trochu pretiahol svoje kosti …nasiel som tam zaujimave artefakty v podobe nedokoncenych kamenov na stavbu roznych ruin dediny Ollantaytambo..  bolo odtial vidiet aj tzv. piramidovy effect.. o ktorom sa hovori ze je rodiskom Inkov… v dalsich nasledujucich dnoch sme sa v  ramci aklimatizacie pohybovali vo vyssich polohach a navstivil jedno velmi zaujimave udolie menom Patacancha v ktorom v nadmorskej vyske 3940 m prezivaju stare rodiny .. potomkovia Inkov stale zijuci povodnym sposobom zivota.. kedze samotne Cuzco je v tri a pol.m. tyzden straveny v tomto prostredi je tak akurat na vyrazenie do vyssich poloh… a kedze juzne peru je nadhernym krajom vulkanov tak sme sa tentokrat rozhodli pre klenot tejto oblasti Vulcano El Misti vysoky 5822 m. Do Arequipy sme dorazili nocnym busom vo stvrtok rano a po overeni si podmienok a transporty, dokupenia zasob a benzinu do varica sme v piatok rano vyrazili taxikom smerom do dediny Chiguata kde sme rano o 5.20 zacali slapat. Pred nami sa rozprestierala nekonecna polopùst ktora tvorila vulkanicke kanonovitove okolie tejto este nedavno aktivnej sopky.. vacsina solventejsich  a pohodlnejsich lezcov-turistov voli jednoznacny pristup jeepom za 60 dolarov.. avsak lezci z Lubovne znami svojim orthodoxnym stylom 🙂 sa predsa nedaju len tak zastrasit nejakym pristupom pod horu a tak sme to samozrejme s 20 kg na chrbte a 4.5 litrami vody na dva dni odslapali za 2.5 hodky rovno na parking v 3400 kde turistov nechavaju jeepy.. odtial nasledoval brutalny vyslap po chrbte smerom do Campo Piramides ktory je tzv. BC na ceste Grau ktorou sme sa rozhodli vystupit.. do kempu sme dorazili okolo tretej popoludni slusne rozsrubovani.. vonku skoro 40 stupnov , my nalozeni,, nikde ani kusok tiena a vsade vulkanicky prach…a tak sme teda postavili nas expedicny stan a zaliezli don… samozrejme v tejto horucave aj v 4500 je v stane ako v saune a tak sme sa tam vyvalovali skoro na holaka ako na kupalisku.. po zapade slnka sa vsak rapidne ochladilo  a tak sme navarili a pripravili sa na zajtrajsi summit day… spat sme sli okolo siestej… Rano zvoni budik, je 02.00, jasna noc a nikde ani zivej duse… len vrchol tejto majestatnej sopky rovno nad nami.. a tak nasledovala klasicka skoro uz rutinna zalezitost.. obliect sa , navarit, zorganizovat vystroj.. a pod.. ranajkovali sme cocovy caj , chlieb a polovicu tycinky Powerbar a pod ho do toho.. camp sme opustili o 02.45 rano a vydali sa do tmy smerom na hor.. slapalo sa nam celkom dobre.. podmienky suche.. v tomto rocnom obdobi ziaden sneh..takze pohoda , to znamenalo rychly postup… slo sa mi perfektne, urcite pomohla aj coca ale predovsetkym pobyt v takychto vyskach z minuleho roku… ziade bolesti hlavy, ziadna unava.. Anetta sa o nejaky cas zacala ponosovat na zaludok a znacne spomalila… natahovalu ju na zvracanie a vravela ze kazdy krok je je strasne zle od zaludka… dali sme si trochu caju a pomali sli dalej s nadejo ze to prejde.. presla vsak skor aj hodina a pomaly sa slnko vynaralo na obzore a jej bolo stale zle a zle.. ja som sa teda vydal do predu… a komunikovali sme na vzdialenost asi 50 a neskor uz na 100 az 150 m…teren bol celkom prehladny a tak nebolo kam zabludit… asi po dvoch hodinach ked na vrchol bolo este daleko Anetta s vyraznymi zaludocnymi problemami postupovala velmi pomaly.. ja som bol nad nou uz asi 300 m a zdalo sa mi za mi ukazuje ze chce zostupit dole… bolo to dost neprijemne takuto situaciu riesit.. ale kedze teren bol prehladny nemalo by sa nic prihodit.. Pre do mnou bolo teda rozhodnutie , ze ci zist dolu alebo ist hore… ostavalo mi asi 250 vyskovych k vrcholu… zacal viat studeny vietor a ja som sa rozhodol pre rychly utok na vrchol.. v sedle na okraji kratera bola taka hmla ze bolo vidno len na 10-15 m uz iba  150 vyskovych po okraji kratera a som na vrchole.. trvalo mi vsak nieco okolo 45 min. kym som sa za tazkej chodze prerusovanej castymi prestavkami dovalil k 5m krizu tyciacemu sa na vrchole.. tak tu teda som, nikde inde .. len tu.. na vrchole… hmla ako v pytli, neskutocny vietor a mraz.. urobil som teda zopar dokumentacnych snimkov, vzal zopar vrcholovych kamienkov a uhanal dole.. kde je Anetta ? po dorazeni do sedla som zacal zostupovat sutou k blizkym zlomiskam… a coze to nevidim… pomedzi kamene sa pomaly vlecie bytost alebo skriatok.. no predsa moja Anetta ! dobojoval to az sem 50 m pod sedlo .. a tak sme sa zvitali, vymenili rec a vymisleli strategiu.. kedze na vrchol to bolo uz iba 40 min. chodze po okraji kratery a 150 vyskovy metrov.. nebolo co riesit.. Anett sa to solo rozhodla dokoncit aj za nepriaznivych podmienok.. ja som ju za ten cas cakal v zavetri za skalami na slnecnej strane o cosi nizsie.. a ked som o nejaky cas videl obrysi osoby vynarajucej sa z hmly bol som cely rad… obaja sme si pogratulovali k vrcholu, aj ked skoda ze sme tam nestali spolocne.. a zacali zostupovat sutou dole…. asi za pol hodku sme zisli resp. zlyzovali cez 1000 m prevysenia po sialene jemnej vulkanickej suti… bolo to super byt tak rychlo dole… potom sme uz len zbalili stan a zisli az k noham tejto prekrasnej hory… nasledovala uz iba put vyprahnutou krajinou bez vody spat na asfaltku kde sme stopli miestny dedinsky bus ktory nas vzal do mesta… tam nasledovalo dobre jedlok, pivo a zabava… Horam zdar !!

vecer opustame Arequipu a mierime opat do Cuzka a potom spat do Dublinu.

Michal a Anett

P.s. budu aj fotos