Ked sa mi Atlantik do cesty postavil

| 0

Salam Alekoum.Tak pekne po poriadku.Nadviazem na minuly clanok spred mesiaca, ked som sa busom prepravil do Marrakechu z mestecka Taddart pod Tizi-n-Tichka. Dve noci na terase hotela a dobre jedlo v Medine celkom stacilo, aj ked dobreho nie je nikdy dost, a tak som sa 26.5. po tej istej ceste vratil na miesto cinu do Taddartu. So skusenostami co som nabral vo vychodnej casti Atlasu, sa vydavam na 300 km trek cez najvyssi region Toubkalu, turistami najmenej a tak rtochu neobjavenej oblasti Tichka Plateau a zaverecne vyprahnute kopce spadajuce do ocanu. Nazov napoveda, ze nakoniec asi vsetko dobre dopadlo a po 60 dnoch, viac nez 600 km som uspesne na smrt unaveny doslapal na pobrezie Atlantiku, a tak symbolicky takou ceresnickou na torte, alebo poslednym klincom do rakvy???:)), zavrsil traverz Vysokeho Atlasu z Mideltu do Agadiru.

Taddart opustam za mrholenia a cez kopce sa prevaluju sive mraky. Stupam do dedinky Afra a po koryte rieky hlbokymi kanonmi sa dostavam do Azgouru, kde campujem v spolocnosti dvoch francuziek, ktore prichadzaju od M’Gouna vyfinishovat svoj 17 dnovy program. Druhy den prekracujem nahornu plosinu Yagour so zelenymi pastvinami az kym odolie prudko neklesne k rieke Ourika. Cela oblast je znama ako Ourika Valley s centrom Setti Fadma, kde som sa zdrzal jeden den a pozrel si miestnu zaujimavost – Cascades. Je to male rusne mestecko s mnozstvom hotelov, restik a je oblubenym oddychovym miestom marockych dovolenkarov. Je to zaroven posledne mesto, kde si mozem nakupit zasoby potravin. Batoh poriadne otiazel, no 6 dni by som to mal vydrzat, az kym sa nevynorim niekde okolo Tizi-n-Testu. V hre bolo niekolko hor. Krasna zasnezena, tyciaca sa nad Setti Fadma Arjout 3745m, Taskka-n-Zat 3912m, Ineghmar okolo 3900m, Toubkal 4167m a Timesguida Ouanoukrim 4088m. Prve som sa cez sedlo Tamatart zabejsoval pod Arjoutom a pokusil sa vyliezt Arjout a Zat za jeden den. Basecamp som mal hlboko v udoli a strasidelne ostre hrebene skomplikovali vystup natolko, ze som bol cely happy, ked som vystupil na Taskka-n-Zat 3912m v brutalnom 12 hodinovom maratone, zatial najnarocnejsi kopec s nervydrasajucim zostupom cez vertikalne skalne zrazy. Stuhnute svaly natahujem na niekolkych sedlach okolo 3000m a uz som pod najvyssou horou Atlasu – Toubkalom. Pred dvoma rokmi som na nu vystupil po normalke zo zapadu, no vychodna stena pripominala Maly Kezmarak a vobec som si nebol isty ci to pojde, alebo to budem musiet obist. S malou dusickou skoro rano nastupujem cez vysnezene zlaby a vodopady do hlavneho udolia vpravo, ktore z dialky nebolo vidiet. Nakoniec som to prebojoval na severozapadny hreben, odkial to bolo co by kamenom dohodil na samotny vrchol. Po piatich hodinach vystupu som vychutnaval nadherny den spolu s desiatkami ostatnych topovacov. Rychly zostup ku chate v 3200 metroch a na druhy den opat do vysin, tentokrat na kopec s peknym nazvom Timesguida(mesita) Ouanoukrim 4088m. Kopec uz nebol taky technicky no dal zabrat hlavne ten zostup skalnymi stenami a sutovymi poliami. Po siestich dnoch v divocine a troch peknych vylezenych horach som sa opat ocitol v blahobyte civilizacie. Na dva dni som sa usadil v dedine Talat-n-Yakoub, kde sa konal souk(trh, zvycajne iba jeden den do tyzdna), nabral sily na zaverecnu cast Tichka Plateau. V tomto bode mi koncili detailne mapy v mierke 1:100 000, podla ktorych som sa doteraz orientoval a neviem si to predstavit bez nich. S velmi strucnymi informaciami a velkou automapou som sa vydal dalej na zapad pod Jbel Igdat. Zacina byt neznesitelne teplo a okolo obeda sa ide clovek na slnku uprazit. Teplo strasne berie energiu, a tak radsej slapem skoro rano, na obed siestujem , aby som podvecer urobil zopar km do zapadu slnka. Z dediny Audid vystupujem na 3616m vysoky Igdat, najvyssi vrchol plateau, prekonavam puste, vyludnene plane nahornej plosiny, az kym ma ostry hreben nedonuti zostupit do nizin. Charakter hor sa tu meni a skor to pripomina Tatransky hreben nez oble, sutove svahy Atlasu. Mensou obklukou cez Tafilalt, Imoulas sa opat vraciam na hlavny hreben a zdolavam 3555m vysoky Jbel Aoulime, poslednu vysoku horu v retazci. Cely Atlas mam ako na dlani, vyhlady trochu zahmlieva opar v nizsich polohach. Tu si vydychujem, posledna hora, teraz uz len zostup a ruchlo cez kopce na pobrezie.  V udoli nastupujem na cestu a cez Talmakant sa popri rieke a cezvyprahnute doslova az pustne prostredie,o teplotach ani nehovoriac, dorazam do Argany na hlavnom tahu Agadir-Marrakech. Uplatnujem novo zvolenu taktiku, rano slapem, obed v kaviarni pekne v tieni a podvecer opat pochod. Odtial to mam este 100 km do Agadiru, a kedze nemam mapy a na tulanie sa po horach je uz prilis teplo, som vycerpany, mam toho dost, rozhodujem sa posledne km preslapat po asfalte. Minam Bigoudine, stupam do vysin, kde pofukuje vetrik. Nenaberiem si v poslednej dedine vodu a po 4 hodinach na slnku, vyprahnuty zobrem o vodu v prvom dome, kde mi daju aj nejest. Od Toubkalu som vacsinou prespaval v stane, ludia uz neboli z daleka taky priatelsky ako vo vychodne casti, cest vynimkam. Je dvanast hodin v noci, v stane je dusno,prevalujem sa z boku na bok, nemozem spat, hnachy z poslednych dni ma poriadne vycerpali, strava chudobna ani nehovoriac. Som Immouzare a podla mapy je to 47 km do Aouriru na pobrezie. Padne rozhudnie. Teraz alebo nikdy. 1:30 za svetla celovky vyrazam ukoncit toto trapenie, ktore uz teraz poriadne bolelo. V hmlach sa motam zo strany na stranu, v polospanku minam jednu dedinu za druhou. O 4:00 ma zlomi a hodinu driemem kym ma neprebudi svit. Loadujem prekliaty batoh a pokracujem dalej az kym o 8:00 od vycerpania zaspavam v tieni stromov. Zaludok prazdny, slnko pripeka, nohy si necitim, minam tabulu upozornujuca na prechadzky Rajskym Udolim a je mi to vsetko jedno.Je 10:00 mraky sa rozplinuli, slnko neznesitelne pripeka, nemam vodu, musim dalej. Popoludnie travim v prvom shope pri cole a keksoch. Ak chcem byt dnes pri oceane musim vyrazit. 18 km, za 4 hod. by som to mohol dat. Po zozpalenom ciernom asfalte, so zatatymi zubami, potiac sa, vyrazam na posledne kilometre. Neraz ma napadla myslienka zastavit auto a skoncit tuto nezmyselnu cast, no ked uz bolo najhorsie, vzdy som si spomenul na polarnikov, ktori tieto pocity nezmyselnosti, vycerpanosti, odlucenosti, znasaju na dennom poriadku, tak to musim dobojovat do konca. 17.6.07 som sa kryvajuc, otrhany, vycerpany objavyl ako prizrak s palickami v rukach v celkom velkom meste Aourir a romanticky pri zapadajucom slnku nad Atlantikom, ukoncil pochod horami dolami Vysokeho Atlasu.

Prvoradym cielom bol prechod pohoria z Mideltu do Agadiru (zhruba 600 km) bez pouzitia mulic, automobilu, nosicov, guidov. Skratka, vsetko som si niesol na vlastnom chrbte, trasy planoval na zaklade map a konzultoval postup s miestnymi a vodcami. Navyse sa mi podarilo vystupit na na 10 kopcov nad 3500m, z toho 3 stvortisicovky. Podrobnejsie info neskor na www.jaro.vabec.sk .

Po Agadire a dvoch dnoch v Essaouire, kde sa zhodou okolnosti konal bomba fest tradicnej muziky s africkymi korenami Gnaoua som momentalne v Marrakechi. V pondelok odlietam domov, strasne sa tesim a v stredu by som mal byt doma v SL. IN SHAR-LA. Beslama

Jaro