Dzirgaj še…

| 0

5.-6.4.2007
 V zelený štvrtok sa vybrala velikánska tlupa členov HK Vabec  za dvojdňovým lezením, liepaním, dzirganím  v nevídanom počte 10 do zahraničia. 2 autá praskajúce vo švíkoch, plné odhodlania, sviežosti a mladíckej energičnosti sa rútili a brázdili poľské cesty smerom do bouldrového poľského fountainbleu v menšom a to do Ciezkowic. Madrace spod baterky sme presunuli na strechy nasich aut a takto vybavení sme sa po pár zablúdeniach razom ocitli v skalnom meste Ciezkowice. Old school v zložení: Alky, Šimpy, Igy, Aďo, Maroš a ja sme sa hneď vrhli na jedlo v peknom kontraste mladých Janči, Dávid, Ivo, Tomáš ktorí sa okamžite rozbehli po okolí obdivovať a tešiť sa na miestne boulder problems. Po pár ľahších bouldroch sme sa zahryzli do niečoho ťažšieho a užívali si dosýtosti miestne šialene obliaky a placačky,  na ktorých by človek povedal, že je nemožné sa udržať, no čuduj sa svete ono to fakt držalo. Po rozbouldrovaní na dziku-diviakovi sme sa presunuli na niedzwiedza-medveda, kde sme objavili jedno 8A, a mysleli si že môžeme o ňom len snívať. Ale Šimpy neostal nič dlžný svojej povesti, a aj napriek dlhšej lezeckej prestávke, bol ani sme nevedeli jak zrazu hore. No a všetko sa razom zmenilo, pred chvíľkou sa do toho nehrnul nik a teraz pekná rada a kamarátska rivalita o to popasovať sa s problémom a o to kto to dá ďalší. Po Šimpyho preleze sme zistili že 8Ačko to je zo sedu, ale že zo zeme je to hodnotné 7B. Takže i tak pekný výkon. Po ňom si pocit prehupnutia sa cez bruško a zdolanie problému vychutnali ešte Igy a Janči, no a nám ostatným to nejak nešlo. Ťažký boulder vystriedal ľahši za 6c no s trošku morálovým a neistým výlezom, s ktorým sme sa však úspešne popasovali všetci, až z toho kameramanovi bolo zle, čo musel toľko točiť. Dve kamery, blesky fotoaparátov, povzbudzovanie 9tich nadšencov pripomínalo atmosféru ako na boulder sescion v Mellobloccu. Proste parádna atmosféra ktorú sme vytvorili bola jedným z našich hnacých motorov a určite dobre padlo každému vzájomne hecovanie. Ďalšou špecialitkou bol traverz, v ktorom hrali na obliakoch iba dlane a na záver štipľavý tradičný výlez do ničoho. Takto by som opísal ďalší z bouldrov s názvom Nieznajomy przyjacel 7A, s ktoým sme sa úspešne popasovali Šimpy, Igy a ja. Tieto šmirgľové bouldre našej koži dávali riadne zabrať, no stále to nebolo také zlé aby to nemohlo byť ešte horšie. Tlupa HK Vabec teda pokračovala ďalej a do večera sme sa ešte vydzirgali Mišou 7A na Malu Baštu a Matahari 6B na Rybu. Skutočne uchvátne bouldre v nádhernom rozprávkovom lesíku, kde všetko zrazu ožíva a les je plný čarov. No a bolo skvele, že na pár hodín sme sa i my mohli stať súčasťou tohto divadla. Pomaličky sa začalo schyľovať k nášmu vyčerpaniu a aj slniečko hlásilo, že už končí svoju púť a tak sme to šli ešte zapichnúť do niečoho poriadneho. Po neúspešnom atakovaní Songa sme sa zahryzli do Hard Coru 7B+, čo je asi 2metrový balvan na ktorý nie a nie vydzirgať še. Pravačka na oblinu ľavačka na takmer nič, iba niečo na trenie, vyhodiť pätu a súkať ľavú ruku vyššie do mini jamky, ktorá je vážne iba mini. Toto sme skúsili asi 30-40krát a v jednom z pokusov som bol celkom blízko, stačilo už len dlaň prehodiť ako v midnight lightning a snáď by to už bolo, no nepodarilo sa, sily už nebolo a tak sme to všetci zabalili, tešiac sa na večeru a pivečko. Chvíľu sme sa pomotali kade tade po okolí, obhliadli to čo by sme mohli zajtra a zakempovali sa vzadu na lúčke. Večer prebiehal už v klasickom žvastaní o kadečom lezeckom a nelezeckom, najlepšou témou bol i tak Yeti a Alkyho hláška, že v Poľsku sa niečo deje, lebo všade horia ohne. Chúdak, jednu vatru videl a potom sa mu i všetky ostatné lampy zdali ako vatry a tak už pomaly že nepredpovedal Apokalypsu. No my sme ho hneď vyviedli z omylu a všetko bolo fajn. Nasledujúce ráno sme sa všetci zobudili ako keby celú noc do nás niekto mlátil, ruky ako keby o strúhadlo človek strúhal a o svalovke všetkých svalov už ani nehovoriac. A tak sme čo to zajedli a keďže ešte málo hodín bolo, späť do spacákov sme sa pobrali, niektorí síce zo stanu ani nevyliezli a iní zasa už po okolí ,nejaké vodopády obdivovať sa pobrali. Výsledok bol však taký že sme sa o 10tej stretli všetci pri pyramídach a tam sme začali naše hravé bouldrovanie. Niečo na rozled a poď ho do fantastickej, vyzývavej previsnutej hrany, z ktorej priam sršalo poď a vylez si ma. No a tak sme jej toto prianie splnili a s pätičkami a rukami na stisk sa hore vydzirgali, skutočne paráda, až na to že moje ručičky pomaly hlásili že majú dosť. Potom sme sa presunuli na naše včerajšie resty a každý tam kde mal pytlík. Ja s Igym a Šimpym sme opäť pokúšali Hard Core no po pár pokusoch sme to vzdali. Každý bol už dosť rozšrubovaní, toho bolí rameno, tamtoho nohy, všetci máme kožu na kašu, no ale veď liezť sa musí  a tak každý ešte pokúšal šťastie. Ja som si po nacvičení zo zeme ako trafiť nohu do dierky zabojoval v bouldri Palac Cudov (Mescalina) 7B, ktorý sa včera chlapcom podaril, no a na nejaký ten pokus sa podaril aj mne a mal som tak dušu na mieste. Po tomto sme sa presunuli na dolné bouldre pri ceste a po skúšaní jedného bouldru som si dal na záver morálovú takmer cestu a mohli sme ísť. Ešte halúzenie na parkovisku, potočiť idiotiny na kameru a hajde domu. Táto parádna najpočetnejšia klubová akcia bola vážne vydarená a skvelá. To sme si všetci hovorili na záver, s tým žeby ich malo byť viac sme sa každý rozutekali do svojich domovov pripraviť sa na veľkonočné sviatky.  Na záver ďakujem všetkým zúčastneným, hlavne kameramanom Alkymu a Majovi, s ktorých pomocou vznikne dúfam pekný filmík o našom dzirganí.

Horám zdar.         

Šaky