Vypek na stenach v Dalkey

| 0

Zdruff !!!

Po tropickom vikende mozem len konstatovat ze to bolo super Bob Marley style pohodove dvojdnie. V slnecnu a velmi teplu sobotu sme nevahali a konecne vyrazili do Dalkey s lanom a vercajgom, v zostave ja , Anetta a Vana. Skala bola sucha, o pocasi ani nehovoriac a tak sme sa vykvasili pod hlavnou a najviac obliehanou stenou Paradise lost v pravom udoli. Na uvod sme sa rozhodli pre cestu po spare pretinajucej polozene platne za HS 4B (5 – 6 UIAA), ktoru som vytiahol a po mne to dala tiez Anetta top rope. Vana potom tahal dalsiu sparu v platniach vedla ,so super skoro sokolikovymi partiami tiez tak za 4B- C. Spolu s Anettou sme ju potom dali top rope – Anetta obe cesty bez odsadnutia – parada! A kedze Vana stale nieco mlel o nejakom prasku tak sme sa nasackovali hned vedla do zaujimavej cesty tusim HVS 5a, ktora zacinala takym miernym potom uz polozenym bruchom a stupala do hluchej platne  v ktorej bola mikro asi 30 cm dlha vertikalna spara a potom nic iba mala strieska asi 1.5 m vysssie. Problem s lezenim v Dalkey je ten ze vsetky cesty su takpovediac sportoveho charakteru a vyssej obtiaznosti- ale lezu sa tradicne zakladanim . Je to take podivne lebo som zvyknuty liezt take veci na nitoch a trochu je citit moral ked je clovek v tazkom fleku chce odsadnut alebo padnut a pod sebou ma nejaky chrobacny mikrac niekde v skarke..taky pieskarsky syndrom –  ale o tom je asi lezenie v Irsku a na Britskych ostrovoch…:-) Vana teda stal pred tou vertikalnou skarkou, a kedze mal len jeden micro cok tak ho tam teda strcil ale nasledujuce kroky platnou pod striesku kde visel hrozivo nejaky suter a neprijemne spodaky vyzerali dost psycho, tak to strihol variantom na lavu hranu , kde to uz bola pohoda a vybachal to hore na stand all right. Ja som sa pokusil o direct na udicu , v platni som to zmakol ale tie spodaky s tym lokrom to bola haluz a tak som tiez usiel do lava na hranu a potom bob marley rovno hore…  celkom v klidku cesta.. po nej sme sli trochu vedla tusim do sekcie Base camp kde som vitiahol asi jednu z tych vyssich skoro az 20m 🙂 ciest v Dalkey s obtiaznostou HVS 4B- C, hned vedla G.Groove. nastup bol dost haluz po takych vysmikanych vyklonenych policiach ale potom to slo po pravej strane super platne s nadhernymi policami az pod previs ktory bol zaverecnym bonbonikom – hlavne sa cez neho prevalit na flat top terrace s mikro friendikom 2 m pod sebou… Vana to dal z lahkostou po mne top rope  a Anetta sa snami rozlucila kedze musela ist na pol piatu do prace. a Tak sme sa presunuli pod stienku Pilaster nalavo od Solitary Confinment kde sme stretli Kanda s jeho frajerkou Monikou ako tam lezu nejaku cestu.. hodili sme nejaku rec a potom sme uz liezli v Pilastri – celkom v pohode platniach s prvym istenim asi 5 m nad zemou.. Vana dal hned prvu asi 6kovu cestu hranou napravo a bol rad na mne… nastupil som do toho a po prvych troch metroch som nejak citil svrbenie v spickach a za uchom, v nose a pod pazuchou a tak som tam stepoval , spracovaval moral a napokona to zliezol dole. Potom som nastupil opat a opakovalo sa to iste asi trikrat za sebou… no haluz.. A tak sa do toho obul opat Vana a vytiahol to bez zavahania.. paradicka. Ja som to dal este top rope a tiez si super zaliezol – potom sme to zabalili a dali nieco pod zub hore na terase a pozerali sa na more.. super den… dole pod stienkami Ivy chimney sme este stretli zopar poliakov a Bohusa a tak sme sa spolocne este sli pozriet na jednu stienku na pobrezie v Bullock Harbour – ale nic moc…Potom sme uz len pozorovali zapad slnka a kedze sa zmenil cas bolo prekvapivo vidno skoro az do osmej… co nas velmi potesilo…
V nedelu sme ese sli bouldrovat na pobrezie do Portrane v zostave Ja , Anetta, David s Basou, a Tomas Novotny.. bolo tiez super – Marley – lezenie….
Uz sa tesime na dalsi vikend… v kazdom pripade lezie sa vzdy a vsade.. pozdravujeme klub
Horam zdar

Buchy