Dobrodruzstvo na K3

| 0

Na sviatok sv. Stefana 26.12 sme sa s Liptakmi(Korienok,Vana,Marek,Zuzana,Katarina,Vladka,Monca) vybrali na chatku na Podbanske, aby sme sa tam vsetci po dlhsom case zvitali a co to aj poliezli. V den prichodu nas(mna a Roba)  privital Korienok s flasou borovicky a tak nam 15 minutovu cestu na chatku trosku zkomplikoval. No nakoniec sme to zvladli a pobrali sa smerom do Nefcerky zaniest si veci co najblizsie, aby sme sli rano kusok nalahko. Vsetci na bezkach a ja peso. Po asi 40 min. vsak zistujeme ze Marek nechal horiet plynovu bombu a na nej hrniec s vodou, a tak kedze ja jediny nemam bezky beriem na seba ulohu zachrancu chatky a vyrazam. Nastastie po mojom prichode som nemusel robit hasica a zachranovat chatku, ale vsetko bolo v poriadku a voda este ani len vriet nezacala. A tak som skocil este do obchodiku nakupit nejake tekutiny, zapalil som do krbu a ocakaval nasu vypravu. Po ich prichode sme sa navecerali a pocuvali Vanove a Korienkove debaty o zajtrajsich moznych cestach, kt. Pojdeme liezt. No ale kedze vstyk bol naplanovany na 3:00 tak sme to uz o 9tej zalomili v ocakavani toho co prinesie zajtrajsok. V noci k nam pribudli este oravaci Noso s Evinou, co znamenalo ze si este o hodinku dlhsie pospime kedze prisli na aute a odvezu nas po rampu k horarni. A tak sa aj stalo. A v zlozeni Korienok, Vana, Marek, Saky, Noso a Evina, kracali sme si jasnou hviezdnatou nocou po Koprovej doline, smerom Nefcerka. Po chvili sa od nas Noso s Evinou odpojili, pomaly sa zacalo rozvidnievat a my sme sa dostali k odbocke a k miestu, kde chlapci vcera zasili nase veci. Nasledoval dlhy a skoro nekonecny pochod pod steny Krivanskych vezi a jednu z nasich K-ciek, K3. Pochod sme zvladli a o 9tej stali pod mohutnymi stenami a o pol hodinku uz Marek zacinal tahat  1 dlzku nasej cesty Lamacka, Marek, 15dlzok,V-,1976. Uvodne dlzky sa niesla v znameni snehovych poli, trav a obcasnych skalnych pasazi zamiesanych do tychto poli. Postupovali sme dost rychlo a onedlho sme boli pred hlavnou vrcholovou kolmou skalnou stenou, do ktorej som naliezol prvy ja a peknym kutom natiahol dlzku za V- a zastandoval. Pred nami sa to zacalo celkom pekne kolmit a miestami i prechadzat do mini previstekov. Tento oriesok sa chystal rozlusknut Marek a ja som sa prizeral jeho majstrovstvu a mraz mi behal po chrbte z jedneho jeho kroku, ked bol v osemetnej pasazi, istenie  4 metre vpravo diagonalou do kyvadla a Marek vypustil nohy nakopol lavacku a vymrstil sa aby presunul tazisko a vahu na nohu a chytil dalsi chyt, nastastie sa podarilo a predstava hrozivo vyzerajuceho padu ostala iba predstavou. S touto dlzkou sa Marek celko vyhral a este ani po prekonani tohto miesta nemal vyhrate, co som zistil az ked som tam naliezol a mussel robit podobne pohyby s vypustenim noh, ked macky skrabali a iskry lietali. Nohy vo vzduchu, ruky na madle, nakopnut lavacku a liezt dalej, vydychat sa a snad to uz bude easy, no cuduj sa svete, stale to je dost tazke sokolikovske oble chyty, nie moc dobre stupy a trosku balancovania a vystaveny stojim na stande, skutocne celych 50 metrov tazkeho lezenicka, skutocne svieza dlzka. Ocitli sme san a okraji hrebena, na vrchol sme to mali este asi 
100-150m, bolo okolo stvrt na tri a do zotmenia necele 2 hodinky s tym ze nevieme kade je zostup, a ak by sme doliezli na vrchol nevyhli by sme sa asi byvaku a k tomu nas v sedle cakali chalani aby sme spolocne nasli zostupovku. A tak sme sa rozhodli traverznut a zlanit do sedla ku chlapcom.To uz pomaly slnko zapadalo za obzor a s jeho poslednymi lucmi som zacal ako posledny zlanovat do spodneho sedla aj ja, Bola to nadherna idylka, vlavo Vysoke Tatry, vpravo Zapadne Tatry a my na ich rozhrani. No a tak sa pomaly do nasho dna vkradala tma a my sme zlanovali do hlbokej noci. Skobka, slucka, zlanit, stiahnut, pretiahnut lano a to iste zopakovat. Zlanili sme zlabom kade vedie Evin lad a posledna dlzka bola uchvatna, zlanenie v kolmej stienke, kde mi len so zlanovania nabehovali bandasky. Po poslednom zlanaku sme sa vsetci 4 stastne ocitli na rovnej zemi, potriasli si pravicou a tesili sa z nezabudnutejneho zazitku. Cakal nas vsak este nocny pochod dolinou k bezkam a mna k peskam. Chlapci mi vsak zobrali tazke veci z batohu a tak mi to ulahcili a ja som sa vznasal dole dolinou a k horarni som dosiel par minut za nimi skoro v rovnakom case. Robo nas potom nalozil do auta a premiestnil do najblizsej krcmicky kde sme muesli v podobe 4 vypitych piv doplnit tekutiny a podebatovat o prezitych zazitkoch. Zistili sme ze sme opat raz spravili variantu.Tentokrat to bolo prve opakovanie cesty Lamacka, Marek, var. VI-, 500m, na vezu K3. Skutocne krasne dobrodruzstvo,taky maly alpinizmus, ktory mi opat rozsiril obzory a dokazal, ze aj v Tatrach sa daju robit vystupy a veci, ktore stoja za to.Po debatach v krcme sme sa pobrali na chatku kde sme po celodennom hladovani a smadovani zjedli co sa zjest da a vypili co sa vypit da a potom sme uz len sladko sladucicko odfukovali.

Takze priatelia dozlezenia a hor  sa do hor a horam zdar.

 16 total views,  1 views today