Kde bolo tam bolo….

| 0

Kde bolo tam bolo. Zil raz jeden chlapcek, ktory mal sen. Chcel sa stat futbalistom. Spociatku ho to strasne bavilo a hral futbal pre radost. No ako rastol, chcel sa stat najlepsim na svete, ved niet divu, najlepsich vzdy vsetci obdivovali a mali z nich svojich hrdinov,a tak sa chel aj tento chlapcek stat jednym z nich. Slo mu to celkom dobre az kym sa raz nepotkol o ludsku zlobu a vypocitavost, ktora sposobila zlom v jeho zivote a stratu toho co najviac miloval, samotneho futbalu a snahu stat sa futbalistom. Cas siel dalej a nas chlapec sa s tym musel rychlo vyrovnat a hladat nieco co by ho vzchopilo a dalo chut do zivot, nieco comu by sa venoval. Uz ako 5-rocny chodil tento chlapec do hor, do Tatier a poznal dobre skoro kazdy znackovany chodnik. A asi to tak malo byt. Rozhodol sa tento chlapec dat na lezecke chodnicky a cesticky,a co ani sam netusil Hory mu postupne nasepkavali a volali ho do svojho kralovstva, kde nevladne nenavist ani zloba ludstva, ale kde sa da najst to tak tuzobne ocakavane a hladane ticho, pokoj, pokora a jednoduchost velkolepych a majestatnych hor, ktore sa sklanaju k cloveku a ponukaju mu svoju naruc, caro a prenikavu krasu svojich vrcholkov, luk a vsetkeho cim oplyvaju len ony. A tak na to pristupil nevediac co ho caka, dal sa na lezenie. Spociatku sa otukaval a prebijal, skalkami, murikmi a snazil sa zapadnut do lezeckej komunity. Nastastie sa mu darilo aj v tejto cinnosti, no kopukrat padal a musel sa poddat silnejsim zakonom prirody. Ako tak cas plynul, a nas chlapec postupne dospieval, liezol na skalach, bouldroval a bol stastny, ze sa mu dari. No nebolo by to vsetko keby to tak skoncilo. Tento chlapec, skoro mlady muz chcel aj v lezeni byt dobry, a tak trenoval snazil sa az zistil, mozno ako mnohi, ze na svete je vela dobrych lezcov a vobec nejde o to kto je najlepsi. Toto zistenie mu priniesli carokrasne hory, ked uz nechodil iba po skalach ale zavital do tak blizkych Tatier, kde zistil aj ine stranky leznia, ako co je to moral a big-wallovu povahu tatranskych stien, kde vsetko nekonci po 30 metroch, ale prave zacina. A prave to ho fascinovalo a priviedlo na ine chodnicky. A tak sa z nasho chlapca staval mlady muz-horal, ktory spoznaval mnohe oblasti zahranicia a naseho Slovenska. Ked si myslel, ze uz vsetko zazil a vie cim sa bude v lezeni zaoberat, prisiel dalsi zlom. Jeho kamarati a samotne stity Alp mu ukazali aj ine moznosti lezenia a to v podobe ladov a mixovych ciest. A tak po navrate z Alp, zacal zvazovat tuto moznost, na ktoru sa razom dal a povedal si ze lezec musi vediet vsetko a ze by to mohlo byt zaujimave. Tak to skusil a nelutoval, zimne lezenie mu opat odkrylo mnoho obzorov a vela novych moznosti. Pocas tohoto svojho lezenia sa nas chlapec uz nechel stat najlepsim, stacilo mu ze lezie, ze zije v horach, spaty s nimi, na jednej vlnovej dlzke, s tym istim rytmom a frekvenciou srdca. Bolo to nadherne zistenie. Tam v horach, v stene, len on a jeho priatel. Vokol nich ticho a nikto siroko daleko, nad nimi a pod nimi metre grandioznej zuly. Tu ich nikto nevidi, nikto ich neoslavuje, su sami v naruci prirody a to im staci, len oni a divoka priroda, v ktorej sa odvazuju prestupit stenou, po stopach davnych horolezcov, alebo co im dava najlepsi pocit cestou vlastnou, kde este ludska noha nevstupila a oni maju moznost realizovat sa naplno, kadial to pusti kadial je to nadherne, tadial sa prebijat stenou a dufat v dosiahnutie vrchola a stastny navrat domov. Hej veru, toto sa nepodoba preplnenym 60 000 stadionom plnych vrestiacich fanusikov, toto je iny pribeh a ine prezivanie zivota. A myslim si ze je to dobre, ze tento chlapec takto skoncil. Formoval sa postupom casu a prisiel na to co su spravne hodnoty a pre co ho bavi zit, a to predovsetkym ze sa neformoval sam, ale formovaly ho tiche, majestatne a tolko davajuce hory. Je dobre ze naskoncil v rukach skorumpovanych ludi, ktori sa hrnu za slavou a dnesym jedinym co vsetci vidia no co nema cenu ani len tu najmensi, za peniazmi. Dalo by sa este vela [polemizovat na tieto temy, ale naco, koho hory poznaju a kto pozna ich, vie o com je ten pribeh a bude kracat stale po chodnickoch na mile vzdialenych tomuto svetu. Dal by Boh aby to bola pravda. No a dnes je ten chlapec uz dospely a je rad ze sa jeho pribeh vyvijal takto. A ktovie ako sa bude vyvijat dalej. Snad v duchu a charaktere horskych stitov, priezracnych potokov a carokrasnej prirodnej scenerie, ktora ho bude vzdy viest po spravnych cestach a urobi jeho zivot stastnym a poznacenym pravymi hodnotami, hodnotami, ktore sa daju najst v horach. A zazvonil zvonec a kde bolo tam bolo zacalo sa liezt a chodit do prirody a do hor. Horam zdar.

 19 total views,  1 views today