Čo vypadlo z batoha alebo mladí a odvážní.

| 0

Vonku sychravé počasie, predomnou skúškové a to naznačuje, že sa moje lezecké aktivity trošku budu musiet obmedziť a tak ostavá len jedno pre tošku oživenie stránky a to nazrieť krok späť do minulosti, keď nás spaľovala vášeň dobrodružstva a lákali nové hranice nepoznaného, jemne nebezpečného no zároveň tak vzrušujúceho a eufóriou ovplyvajúceho pocitu, jednoducho toho že sme chceli lietať v oblakoch a hlavne liezť. A tak vám vyrozprávam príbeh, ktorý je z mojej prvej oblasti a síce z Dreveníka, kde sme v našich lezeckých začiatkoch často chodievali. Bolo to asi tak rok čo sme liezli, no tentokrát sme akosi nemohli ísť spolu a tak sme sa mali stretnúť až na Dreveníku. Dorazil som tam ako prvý a čakal na to, kedy sa objaví Alky. A keď ma už to vyčkávanie na Marte(veža na Dreveníku) nebavilo, pršteky svrbeli, celé telo a údolíčko Dreveníku volalo, rozhodol som sa ísť si niečo vysólovať, no a aby som ďaleko nechodil, tak šup do Ninjových skokov 7+/8-, ale lezenou variantou to je tak za 6+/7-. Tak, líniu som mal vybratu, ostávalo už len odhodlanie nastúpiť a vyliezť túto cestu. Chvíľu som chodil popod ňu, zvažoval a mysľou preliezal predcízne každý krok a vyčkával na ten správny čas. Až prišiel, poobzeral som sa dokoloa, či nikoho nikde a šiel som na to, nastúpil som a hneď aj zostúpil kvôli prechádzajúcej skupinke ceprov, nechcel som aby ma ktosi videl. Počkal som kým prejdu a šiel som znova. Trošku skľučujúci pocit z toho ako to vyjde, no zároveň chuť prekonať seba a strach. S prvými krokmi začolo búchať srdce silnejšie a s postupujúcimi krokmi ku kľučovému miestu sa rytmus zrychľoval. Až to prišlo, trochu pochybnosti, trošku zachaosili ruky, a tak som to koordinoval nohou na nite, nachytal lepšie obidve špáry po ktorých prelezení som sa dostal do madiel a vedel, že už je dobre. Jemne roztrasený som sa ukľudňoval a už bez zaváhania doliezol to moje prvé sólo na vrchol 20 metrovej vežičky. Bol som celkom rád že som nespadol, a na vežičke si trochu vychutnal tento slastný pocit. Po chvíli som zišiel naokolo dole až pod Martu a zistil som že Alky ma tam už čaká, a tak sme sa privítali a ja som sa ešte so strachom v očiach pustil do rozprávania tohto príbehu.

Tento príbeh jedného sóla nemá byť nejakým príkladom pre našich mladých, ale iba zpestrením týchto stránok a pamätajte život je krásny, takže sólo iba s rozvahou a istotou že na to máte, pretože varovanie Ministerstva zdravotníctva: Sólovanie škodí zdraviu. No a to máte len jedno. Ako sa to vraví, lepší živý posera ako mrtvý hrdina. Tak veľa zdaru,zdravia a vylezených ciest všetkým lezeniachtivím. Horam zdar.