Vydarená Guľašpárty.

| 0

Z piatka na sobotu sa konala každoročná akcia zvaná Guľašpárty na počesť zahájenia letnej sezóny. Táto akcia má svoje korene už riadne dávno, keď sa ešte konala na Baterke na Vabci, no po objavení novej oblasti Dravec a Dudková skala sa táto akcia rázom presťahovala do mystického lesného prostredia nášho campu pod Dravcom. No a po prvýkrát som sa nej mohol zúčastnit aj ja, dátum a aj počasie boli vyhovojúce a tak nebolo čo riešiť, teda až na to kto bude variť guľaš a kde zohnať povestný sud piva. V štvrtok na schôdzi sa všetko dohodlo a už vážne nebolo čo riešiť. Piatok ráno, deň ako stvorený na lezeníčko a začatie skvelej guľašpárty. Prvý vyrazili do terénu Alky, Jožo Prevužňak a Yuši, ktorých sme nasledovali ja-Saky, Miro a Marek Fuchs. Dorazili sme na Dudkovu kde sa už vo veľkom liezlo a Yuši si to drvil v Dravcoch v stene, 7+. Po ňom sme do nich zahryzli aj Jožo Pr. a ja. Po vylezení cesty som slávnostne zahájil sezónu prvým skokom a pádom z hora do posledného istenia, keď mi Alky povolil údajne len 2 metre skončil som sa humpáľať tesne nad prvým previsom, takže som si pekne polietal, no a samozrejme nechýbal ani Goralský klobúk, s ktorým som tam haluzil. Po týchto hrátkach sme sa presunuli pod Dravca a vysmädnutí očakávali Peťa a Jožiho, ktrorí mali doniesť sud. Nakoniec ho doniesli chudáci až z Kežmarku, no ale predsa. Po chvíli sa teda objavili aj so sudom a tak sme mohli narazit. Ujal sa toho samozrejme ten najpovolanejší, teda Jožo. S Chlapcami prišla aj Julka, po chvili Kornel a Bobek a na biku dorazil Tomáš a tak sa nás tam začalo rozrastať ako húb po daždi. Zatiaľ, čo Julka krájala cibuľu mi sme sa  dávali Ruky v Oceáne, Modru lagúnu a Ostrov snov, a vytiahol som aj Alkyho, normálne sa tam liezlo ako o život a vygradovalo to ešte viac po príchode mladých nádejných a nažhavených nováčikov Janka Sedlaka, Davida Smreka a Mateja Michnu, ktorý v týchto cestách drvili až do západu slnka. Dali sme dokonca aj pár pokusov do Spomienky na Lessie – dlho odolávaného projektu, no márne. Medzitým som sa prihlásil spolu s Mirom za guľašmajstrov a po nakrajaní cibule, pridaní masti a mäsa som si to s klobúkom na hlave a varechou v rukách pekne miešal a užíval lesnú pohodičku. A myslím že nie len ja ale aj všetci prítomní. Miro s Bobekom sa odobrali po vodu, ne keď ani po polhodine neprichádzali a nám sa nechcelo jesť pripálené mäso, tak šup pivo do guľášu a keď už ani to nepomáhalo rozhodol sa Joži a dobehol s dvomi pollitrákmi vody a guľáš bol zachránený. Po tomto úvodnom začiatku varenia som sa nejak vyvliekol z mojej pozície guľašmajtra a šiel som radšej liezť. Majstrovania sa zatiaľ a hádam i do konca ujali obaja Jožovi, za čo im patrí vďaka. A tak sa pomaly doliezlo, guľaš sa dovaril a misme sa mohli pustiť do toho na čo sme sa najviac tešili a 6kg mäsa zaručovalo, že si vážne budeme mať na čom pochutnať, a tak aj bolo. Guľáš vyzeral lákavo a chutil ešte lepšie a tak si každý nabral čo oči ráčili. Výsledok bol taký, že sme sa všetci nevládali dobré 2 hodiny ani len pohnúť a čo bolo horšie ani to pivečko do nás nešlo. Večer ešte prišli páriky v zložení: Dávid a Zuzka, Maroš s Evou a odskákajúci a navratiaci sa Yuši s Jankou. Všetko sa to neobišlo ani bez polnočného fotenia mesiaca z Dudkovej a nejakými zbesilými výkrikmi a tanečnými kreáciami, ktorých bolo na množstvo zjedeného guľašu minimálne množstvo. Atmosféra bola však vynikajúca, taká pohodička v  kľudnom duchu. Heslom večera bolo zopár hlášiek ako moje vyspievané " V dolinááááááách " a  Alkyho : "Kto si dá so mnou vodku". Po nočných debatách o tom ako pôjdeme na východ slnka a po vysedávaní pri ohníku sme sa pobrali všetci do ríše snov a odfukovania. Niektorí odišli, iní zostali, každý ako chcel. Ráno okolo 7mej sme zistili, že slnko už akosi vyšlo a tak sme ešte podrichmovali ďalej. Jediný Peťo nám šiel príkladom a bol na východ slnka, vstal o 5 a odobral sa domov, aby  sa o chvíľu  dovalil aj so svojimi dvomi malými Valibukmi, ktorým čuduj sa svete opekal špekačky normálnym štýlom asi 10 minút, hej veru skvelý to tatko. No a zatiaľ čo sme mi Yušim skúšali vyliezť nevyleziteľné, ostatní si dávali ešte guľaš, ktorý po odstatí chutil ešte lepšie. Po raňajkách sa to opäť všetko rozliezlo až som nechápal. Alky z Jožom, Peťo si tiež vybúchal zopár ciest, mladí(Janko,Dávid,Matej) si to tiež drvili v Rukách v oceáne, 7+/8- a úplne s prehľadom. Ja som sa zatiaľ rozliezal s Tomášom a pripravoval som sa na Spomienku na Lessie, keď som to v predchadzajúcom pokuse aspoň nakrokoval a odhalil najľahší možný prelez tohto pekelného orieška. Dobre som si oddýchol popovzbudzoval chlapov v Živote v Ľubovnianskej skale a mohol som ísť na to. Pokusiť sa o prvý prelez i keď iba TR. A tak som šiel na to. Podomnou sa zbehla celkom pekná divácka kulisa s 2 fotografmi a jedným kameramanom, takže som sa cítil ako nejaká hviezda na videách, ale len som sa tomu pousmial a v kútiki duše som dúfal že to preleziem. Na rozkaz Alkyho dole tričko, na múj rozkaz nasadiť goraľský klobúk a hor sa na to. Predcízne a presné pohyby,síce dosť bouldrové  a silové, kde treba navyše skvele zahrať nohymi, no to všetko sa vydarilo, chytám dvojprstovku z nej bočák, končekami prstov dočahujem lištu, z nej madlo a viem že to mám, výlez je toršku nepríjemný no nie už ťažký, avšak aj tu ma čaká zrada,keď sa mi vylomí chyt, no naštastie to ustojím a vzápätí držím vrcholové madlá a kričím od radosti. Istič Peťo ma spúšťa dole a ja si vychutnávam slastný pocit vylúšťenia tohoto dlhotrvajúceho Buchyho orieška pod názvom Spomienka na Lessie 8+/9-. Zatiaľ dávam takúto klasifikáciu a budem čakať na potvrdenie, teraz to už len dať RP a je to. Po tomto preleze som sa šiel občerstviť pivkom, zatiaľ čo prišiel mladý Ivo-Fuši a rozliezol sa v Rukách v oceáne a po n ej že vyskúša Spomienku. Nastúpil a len čo sa začal s prehľadom a pekne jemnou technikou hýbať vedel som že má na to. Je to bouldrová cesta a Fuši je svojou bouldrovou silou známy, a tak sa sunul jeden 5ažký krok za sebou, kľúčový krok vyriešil bez mijej kľúčovej päty a zrazu nedobytná Spomienka mala 2 prelezy v priebehu 1 hodiny. Pekný výkon tohto mladého drviča. Myslím si že po mojom vyriešení problému pribudnú i ďalšie prelezy, a je sa na čo tešiť, pretože cesta to je fakt nádherná. Takže milí amigos z Amerikos, hor sa domov :). Na záver ako to už býva sme všetci roztúsili po svojom, zkonštatovali sme že akcija to bola vskutku vydarená, všetko malo jak má byť, bohatá účasť, skvelé jedlo a k tomu neustále lezeničko sa pod to všetko podpísali. Ostáva už len dodať, že k úplnej spokojnisti tu samozrejme chýbali opory klubu ako Buchy,Šimpy,Anette a Igy. Nevadí, snáď sa po vašich návratoch zorganizuje obdobná akcija, klub bude žiť, rozrastať sa a praskať vo švíkoch i naďalej. Poďakovanie patrí všetkým zúčastneným, mladým za nebojácnosť prísťa dravosť liezť(mimochodom liezli ešte celú sobotu), starým 🙂 za technickú podporu, vynesenie sudu, odvezenie sudu a i nás a všetkým, ktorí sa svojou účasťou pričinili o dobrú atmosféru a o prežitie starej tradície. Nech sa takto a hádam aj početnejšie stretneme aj o rok.

P.S. Pre Chiefa – Bonsaj forever, neboj žije, nič sa mu nestalo : ). No a Spomienka čaká : ).

P.S.2. Onedlho budú pridané aj fotos a hádam aj to video ak to pôjde.

HK VABEC. Klubu, guľašparty a Horám zdar.

 21 total views,  1 views today